Vlani oslávil prelomový športiak Maserati Bora polstoročie svojej existencie. Ikonický automobil si stále udržiava popularitu medzi zberateľmi, čo potvrdila aj nedávna aukcia RM Sotheby´s v americkej Arizone, kde predali model Maserati Bora Coupé z roku 1978 za 268.800 dolárov (234.820 eur).
Model Maserati Bora sa vyrábal od roku 1971. Pod kapotou ste mohli nájsť agregáty s objemom 4,7 litra (314 kusov) a 4,9 litra (250 ks). Automobil vo farbe Rosso Fuoco predaný na ívente aukčného domu RM Sotheby´s v Arizone je práve jedným z 250 silnejších exemplárov. Športiak s čiernym koženým interiérom ukazuje na počítadle kilometrov len 801 najazdených míľ. Hoci počet najazdených kilometrov nie je možné overiť, továrenské plastové kryty na dverových paneloch tiež hovoria o veľmi zachovalom stave.
Napriek ultra nízkym najazdeným kilometrom má auto servisné záznamy, čo naznačuje, že sa sním jazdilo. Vplyv modelu Maserati Bora sa vinie celou históriou talianskej značky až do dnešných dní. Prvý cestný automobil Maserati s motorom vzadu uprostred predstavoval zároveň prvé vozidlo s vlastnosťami, ktorými sa všetky modely Maserati vyznačujú dodnes – výnimočnosť, športový duch a vynikajúci design. Ale prenesme sa do histórie respektíve začiatkov 70. rokov minulého storočia.
V duchu revolučného trendu predchádzajúcich rokov v oblasti pretekárskych monopostov F1 požiadala značka Giorgetta Giugiara z firmy Italdesign, aby navrhol športový model s motorom vzadu uprostred, s vylepšeným výkonom, atraktívnejším designom, pohodlím a bezpečnosťou. Silueta vozidla Maserati Bora zdôrazňuje jeho čisto aerodynamickú a športovú dušu doplnenú o elegantné detaily. Jedným z mnohých prvkov, vďaka ktorým je vozidlo na prvý pohľad rozpoznateľný, sú „žmurkacie“ čelné svetlomety pre menší aerodynamický odpor.
Pod konštrukciu vozidla sa podpísal Giulio Alfieri, autorom aerodynamických a stylingových prvkov je Giorgetto Giugiaro. Bora predstavovala vozidlo prúdnicového tvaru s futuristickým presahom, ktorý určoval trend ikonického ducha rock-and-rollu v 70. rokoch. Borci z Maserati mali dostatok skúseností s pretekárskymi modelmi Tipo 63-65, ale museli reagovať aj na konkurenciou –pripravované Ferrari,, či De Tomaso Mangusta a Lamborghini Miura. Bora preto dostala osvedčený vidlicový osemvalec (4,7 alebo 4,9 l) s hemisférickými spaľovacími komorami.
Výkon športiaku bol 228 kW (310 k) pri 5200 ot./min a maximálna rýchlosť 270 km/h. V prípade silnejšej verzie to bolo 243 kW (330 k) a 285 km/h. Zadné kolesá poháňal cez päťstupňovú manuálnu prevodovku ZF. Motor a prevodovka boli uložené na pomocnom ráme, prichytenom k monokoku silentblokmi, čo zvyšovalo pohodlie počas jazdy. Maserati Bora tiež dostal hydraulický systém od Citroënu, ktorý využívala na ovládanie viacerých funkcií. Napríklad na ovládanie bŕzd, vyklápanie svetiel, nastavovanie sedačky šoféra a tiež pre posun pedálov a volantu, čo bolo vtedy u civilného vozidla na celom svete absolútne unikátne.
Na prednej aj zadnej náprave nechýbalo nezávisle zavesenie a kotúčové brzdy. Elegantný automobil Maserati Bora mal oficiálnu premiéru 11. marca 1973 na autosalóne v Ženeve. U tvorcov bola evidentná snaha o väčšiu praktickosť, na čo sa u športových modelov príliš nemyslí. Výsledkom boli nastaviteľné pedále alebo nastaviteľný volant, pre pohodlnejšie posadenie za volantom, ale aj jednoduchšie nastupovanie. Navyše tu bol aj relatívne priestorný batožinový priestor pod prednou kapotou.
Samotný komfort zase zvyšovalo nielen naladenie podvozku, ale napríklad aj dvojité sklo oddeľujúce kabínu od motorového priestoru, ktorý bol navyše obložený tlstým kobercom. Štandardnou výbavou potom bola klimatizácia alebo elektrické sťahovanie okien. Tvary automobilu navrhol Giorgetto Giugiaro vtedy zo stále mladého štúdia Italdesign, ktoré si založil v roku 1968 po pôsobení u firmy Ghia. Predná časť v tvare šípu, skôr hranatejšia karosérie alebo výklopné svetlomety boli navrhnuté podľa vtedajšej módy, odpovedajúce dátum vzniku.
Vozidlo, ktoré meralo na dĺžku 4335 mm s rázvorom 2600 mm, je na dnešné pomery kompaktné, ale odpovedalo vtedajšej dobe a konkurencii. Samotnú konštrukciu tvoril škrupinový podvozok a samonosná karoséria s pomocným oceľovým rámom pre motor a prevodovku. Nezávislé zavesenie všetkých kolies nakoniec využívalo vinuté pružiny a teleskopické tlmiče. Maserati Bora nakoniec vo výrobe vydržalo až do roku 1978, keď postavili posledný z 564 postavených kusov. Žiadnym predajným trhákom sa tak Bora nikdy nestala.
Poslúžila však ako základ pre ďalší model Maserati Merak, ktorý mal zhodnú štruktúru, avšak s kabínou a konfiguráciou 2+2, ktorú umožnila zástavba kompaktnejšieho vidlicového šesťvalca namiesto osemvalca. Táto lacnejšia, ale praktickejšia, alternatíva sa vyrábala medzi rokmi 1972 až 1983, keď ich vyrobili 1830 kusov. Za priameho nástupcu Maserati Bora tak možno považovať skôr Maserati MC20. Treba však dodať, že dvanásťvalcové Maserati MC12 na báze Ferrari Enzo bolo len delikatesou pre vybraných pár šťastlivcov.
-jj-, zdroj a foto: RM Sotheby´s