V roku 1999 bola Hayabusa prvou sériovou motorkou, ktorá prekonala magickú hranicu 300 km/h. Nebola pekná, ale ľudia z nej aj tak padali na zadok. S veľkou radosťou sa s ňou hrdili napríklad americkí raperi, ktorí s ňou pózovali v každom videoklipe. Pri pohľade na tretiu generáciu sa môže zdať, že zastal čas. Dokonca si ponechala aj mohutné „laufy“ po oboch stranách. Avšak to, že vyzerá takmer navlas rovnako ako prvá, je dané aerodynamikou a tá bola geniálna už pri prvej Hayabuse. Mimochodom, nie bohapustý zúrivý výkon motora, ale práve aerodynamika bola kľúčovou na prekonanie rýchlosti 300 km/h.
Iba napohľad
Avšak pozor, optika klame. V skutočnosti je nová Hayabusa celkom iná, ešte aj v porovnaní s druhou generáciou má radikálne upravený podvozok a je nabitá elektronikou. Poďme však po poriadku. Ten dizajn zasa nie je úplne rovnaký a motocykel je v skutočnosti celý nový. Počnúc svetlometom, pokračujúc postrannými plastmi až po zrkadlá, všetko je nové, no na prvý pohľad sa zdá akoby nie. A nové sú aj spomínané výfuky, namiesto kruhového majú trojuholníkový tvar. K zásadným zmenám patrí nový LED svetlomet. Posed je ultimatívne športový, s dôrazom na to, aby hmotnosť bola na prednom kolese. Kolená máte skrčené, chodidlá až pod zadkom, telom buď ležíte na nádrži, alebo sa zápästiami opierate o riadidlá. Ešteže motorka má aj tempomat a človek sa z času na čas môže narovnať a uvoľniť si chrbát a zápästia. Tvorcovia ostali verní klasickým budíkom a palubnému počítaču uprostred. Na rozdiel od digitálnych displejov sú budíky čitateľné za každých okolností. Páči sa mi maximálne jednoduché ovládanie palubného počítača a jednotlivých elektronických systémov. Všetko robíte tlačidlom Mode a kolískovým ovládačom +/-. Kokpit teda vôbec nie je preplnený tlačidlami a ovládačmi. Pritom by bolo na čo ich využiť. Motor má 3 mapy, trakčná kontrola 10 stupňov, plus Off, kontrola dvíhania predného kolesa 10 stupňov, plus Off, launch kontrol má 3 stupne, samotná motorka má 3 prednastavené a 3 používateľské režimy… Skrátka elektroniky je neúrekom a spolu so šesťosou jednotkou riadenia stability, ktorá v sebe spája akcelerometre aj gyroskopy, ich aj riadne cítiť. Obrovitánsky pokrok urobil aj podvozok. Je omnoho príjemnejší na presuny, nerovnosti, dokonca aj výtlky zhltne s takou jemnosťou, akoby tam ani neboli. Ani v zadku, ani v rukách ich necítite. Pritom je stabilný a rýchly. Môže sa vám pritrafiť do cesty nerovnosť v zákrute, ale nová Hayabusa neodskočí, nezavlní sa… len ide v pôvodnej stope. Samotné naladenie podvozka (aj vzhľadom na kvalitu filtrovania nerovností) je skôr turistické než športové. Mimochodom, podobne je to aj so sedadlom, je skôr príjemne mäkké než športovo tvrdé. Pri toľkej elektronike trochu prekvapí, že podvozok je nastaviteľný manuálne.
190 koní
Srdce Hayabusy – 1,3-litrový štvorvalec je výrazne prepracovaný s ohľadom na ešte vyššiu životnosť, zníženie trenia, zväčšenie prísunu vzduchu a zjemnenie odozvy na pootočenie plynovej rukoväti. Motor má nesmiernu silu naprieč celým otáčkovým pásmom, to znamená, že trebárs aj v okolí 2 000 ot.min-1, a výkon krásne lineárne rastie až ku obmedzovaču. Nástup výkonu však nie je taký surový, žeby vás motorka chcela zo seba zhodiť. V súčinnosti s dlhým rázvorom osí kolies a hmotnosťou naváženou na predok Hayabusa nemá programovanú tendenciu sama od seba sa stavať na zadné. To však neznamená, že to neurobí, len ju na to musíte vyzvať. Samozrejme, pri patričnom nastavení systému anti wheelie. Prevodovka je vybavená obojstranným quickshifterom, pri jeho využívaní však stratí mechanicky čistú spätnú väzbu na radičke, resp. na chodidle, najmä pri radení smerom nahor. Ešteže je tam spätná väzba v zadku v podobe kopanca.
Nemá programovanú tendenciu sama od seba sa stavať na zadné.
Suzuki Hayabusa mi zakaždým robilo radosť dvakrát. Prvý raz, keď som sa na ňom vozil, druhýkrát, keď som z neho zosadal. Jednak, pretože som bol rád, že som to prežil, nepoložil motorku na zem, nezapichol to pod nejaké zvodidlo, nevrazil do stromu… a jednak preto, že si konečne mohli oddýchnuť zápästia, kolená a chrbát. Pravda, ja už som starý „páprda“ a ešte pred pár rokmi by pre mňa existovala iba tá prvá radosť, teda radosť z jazdy.
Stručne
Čo treba uznať
- Geniálny podvozok po stránke vedenia stopy aj filtrácie nerovností.
Čo nám chýbalo
- Čistejšia spätná väzba pri radení quickshifterom.
Čo nás prekvapilo
- Motocykel nemá snahu sám od seba sa stavať na zadné.
Suzuki Hayabusa
Cena (základ/test) 16 490/16 490 €
Záruka 3 roky alebo 100 000 km
Motor
- kvapalinou chladený R4/16V, zdvihový objem valcov 1 340 cm3, max. výkon 140 kW (190 k) pri 9 700 ot.min-1, max. krútiaci moment 150 Nm pri 7 000 ot.min-1. Emisie CO2 157 g/km.
Jazdné výkony
- Pohotovostná hmotnosť 264 kg, vmax= ~299 km/h, spotreba výrobca/test 6,7/6,4 l/100 km.