Motoristický svet sa v súčasnej Európe točí okolo otázky, ako urobiť autá ekologickejšími. Väčšina výrobcov verí elektrifikácii svojich modelov a nás sa tak valí vlna rôznych hybridov či elektromobilov. Tie však stále bojujú so slabou infraštruktúrou, krátkym dojazdom, vysokou cenou a tým pádom aj s nedôverou potencionálnych klientov.
Existujú však aj ďalšie alternatívy, na ktoré akoby sa v honbe za baterkami zabúdalo. Keď nám v redakčnej garáži zaparkovala nová Škoda Octavia s označením G-TEC vošiel mi chrúst do hlavy. Stlačenému zemnému plynu (CNG) som sa pozrel na zúbok a nestačil som sa čudovať.
Veď Octavia jazdiaca na CNG vypúšťa do ovzdušia o 99 percent menej oxidov síry, o 75 percent menej oxidov dusíka a o 86 percent menej pevných častíc v porovnaní s konvenčným spaľovacím motorom. To všetko navyše bez použitia filtra pevných častíc! Celková produkcia CO2 znížená o 25-30 percent zaiste vyčarí úsmev na tvári nejednému bruselskému úradníkovi.
Na jednu nádrž
Stlačený zemný plyn je z pohľadu ekológie zaujímavou alternatívou. Ale čo praktický život? Nová Škoda Octavia G-TEC disponuje plynovými nádržami s objemom 17,3 kg, ktoré som naplnil na jednej z dvoch plniacich staníc v Bratislave. Palubný počítač ukazoval dojazd 450 kilometrov a v zálohe som mal aj 130 benzínových kilometrov vďaka 9 litrovej nádrži. Kombinovaný dojazd teda predstavoval zhruba 550 – 600 kilometrov, čo je pre väčšinu klientov absolútne dostačujúce.
Na Slovensku je v súčasnosti motoristom k dispozícii 13 verejných plniacich staníc CNG. Mojim cieľom bola plniaca stanica v Košiciach, kam som chcel doraziť bez ďalšieho čerpania pohonných hmôt. Pod kapotou testovanej Octavie pracoval 1,5-litrový štvorvalec TSI s výkonom 96 kW (130 k), ktorý spolupracoval so 7-stupňovou automatickou prevodovkou DSG.
Charakter motora sa pri spaľovaní CNG nijak zásadne nemení a pozorné ucho postrehne len drobnú zmenu akustiky bezprostredne po jeho naštartovaní za studena. Počas jazdy má ale príjemný a kultivovaný chod, pričom som nepocítil žiadne obmedzenie výkonu. Maximálny krútiaci moment 200 Nm je dostupný už od 1 400 ot./min. a auto sa o neho pri akcelerácii dokáže oprieť.
Malú výčitku mám iba k dvoj-spojkovej automatickej prevodovke DSG, ktorá motor, na môj vkus, až nepríjemne podtáča. Jazda s Octaviou G-TEC je napriek tomu dostatočne dynamická a najmä na diaľnici mimoriadne komfortná.
Zastávka v Lipovciach
Prejsť stovky kilometrov naprieč Slovenskom a nezastaviť sa na nejakom peknom a zaujímavom mieste by bol hriech. Mňa očarila malebná dedinka Lipovce a k nej patriaca osada Lačnov, ktorá sa nachádza asi 15 kilometrov od východu z tunela Branisko.
Lačnov zaujme návštevníkov najmä zachovanými zvykmi horského dedinského života. Mnohé obytné domy sú dnes kultúrnymi pamiatkami. Mne sa veľmi páčil aj gréckokatolícky kostol, ktorý akoby vítal prichádzajúcich hostí. Vďaka typickému podhorskému rázu obce sa tu opätovne rozvíja čulý cestovný ruch.
V katastri obce, v oblasti potoka Lačnov, leží Štátna prírodná rezervácia Kamenná baba. Príroda ma v Lipovciach dlho lákala na prechádzku, no tú som musel presunúť na inokedy. Pokušeniu som však neodolal pri príchode k minerálnemu prameňu vody Salvator, ktorá tu vyviera a je známa aj za hranicami Slovenska. Chýr o jej liečivých účinkoch dokonca viedol k založeniu kúpeľov v polovici 17. storočia.
Azda najväčšou turistickou atrakciou je tu jaskyňa Zlá Diera. Tá je výnimočná veľmi citlivým spôsobom sprístupnenia, pri ktorom návštevník s prilbou na hlave prechádza so sprievodcom tajuplné podzemie. Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi lampášmi, prípadne môžu použiť vlastné svetlo.
Na mňa tento kút pôsobil harmonicky a upokojujúco. Po takmer štyroch stovkách diaľničných kilometrov má Lipovce dobili energiou a mohol som sa znovu s radosťou posadiť za volant Octavie G-TEC. Takmer som zabudol, že som mal namierené do Košíc.
Bez zaváhania
Na košickú plniacu stanicu testovaná Octavia spaľujúca CNG dorazila bez väčšieho zaváhania. Zastávka v Lipovciach však spôsobila, že posledné metre si už motor pochutnával na benzíne. Od štartu v Bratislave si Škoda priemerne pýtala 3,8 kg stlačeného zemného plynu na 100 kilometrov.
Cenníková cena CNG sa v čase mojej cesty pohybovala na úrovni 1,05 eura za kilogram. Pri celkovej spotrebe 17 kg zemného plynu ma teda cesta vyšla na necelých 18 eur. V prepočte na jeden kilometer zhruba 0,04 eur.
Pre porovnanie som si náklady na rovnakú cestu vyrátal aj pri benzínovej a naftovej Octavii. Benzínová jedna-päťka by mi pri spotrebe okolo 6 litrov z peňaženky vytiahla zhruba 30 eur. Slabší variant naftového dvojlitra by mal rovnakú trasu zvládnuť so spotrebou približne 4,5 litra za niečo vyše 20 eur.
Z novej Škody Octavia G-TEC som bol na ceste naprieč Slovenskom milo prekvapený. Ekologický variant, ktorý je navyše úspornejší ako naftový motor znie výborne. Škoda len, že nemáme bohatšiu sieť plniacich staníc, to považujem za jedinú nevýhodu pri kúpe auta spaľujúceho CNG.