Kia Sorento – Typická štvorka

Štvorka je v numerológii symbolom pevnej zeme. Odráža silu a stabilitu, jednoduché a priamočiare myslenie i konanie. Typický človek 4 je poslušný a trpezlivý zamestnanec, pre ktorého sú tradícia, dôvera, disciplína a lojalita absolútne zásadné. Od štvorky nečakajte túžbu byť na spoločenskom výslní, namiesto toho je spoľahlivý a vytrvalý. Zo známych ľudí s osobným číslom štyri môžeme menovať Pierca Brosnana, Roberta Redforda, Morgana Freemana, Kate Winsletovú, Sharon Stone, ale aj Alfreda Nobela. Priznám sa, neverím na astrológiu ani numerológiu, no ten opis mi na štvrtú generáciu Sorenta sedí ako „riť na šerbeľ“. Štvrtá generácia Sorenta je proste typická štvorka.   Dizajnom exteriéru je nanajvýš nekonfliktná a mne sa to veľmi páči. Nevyzerá tak, akoby dizajnéri v predvečer kreslenia karosérie pozerali nejaký nepodarený sci-fi film, resp. akoby vypadla z vesmírnej lode Marťanov. Je nanajvýš elegantná a dovolím si povedať, že jej tvary budú trvácne. To znamená, že aj o niekoľko rokov bude nové Sorento vyzerať rovnako dobre ako dnes. Zaujímavosťou je, že hoci v skutočnosti je o 10 mm vyššie ako predošlé, opticky pôsobí dynamickejšie a nižšie. Nie je to spôsobené iba ostrejšími tvarmi, ale aj zmenou proporcií. Rázvor osí náprav totiž narástol o 35 mm na výsledných 2 815 mm, karoséria je o 10 mm dlhšia, o 10 mm širšia a kabína je opticky posunutá o 30 mm dozadu, z čoho explicitne vyplýva, že kapota je dlhšia. Mimochodom, to, že nové Sorento vyzerá tak, ako vyzerá, teda, že je také nekonfliktné, je výsledkom toho, že je dielom všetkých troch dizajnérskych kancelárií automobilky – kórejskej, európskej aj americkej.

Kúsok muscle caru

Osobne mám veľmi rád, keď majú autá nejaký prvok, ktorý ma nadchne. Stačí maličkosť a je jedno, či je na karosérii alebo v interiéri. Na novom Sorente je takým vlastne celá predná časť. Začnem svetlometmi, ktorých krycie sklo je sklonené negatívne. Ako v 80. či začiatkoch 90. rokov. Veľmi sa mi páči aj to, že denné svetlá opticky „doťahujú“ spodnú linku masky chladiča. Čerešničkou na torte je čelná hrana kapoty, presnejšie povedané prednej časti auta, pretože kapota sa začína až za ňou. Aj táto hrana má negatívny sklon. Keby som vám ukázal iba detail prednej časti Sorenta zo správneho uhla, asi by ste povedali, že sa pozeráte na nejaký americký muscle car. Pri pohľade zozadu upútajú vertikálne delené svetlá, no ja by som vašu pozornosť upriamil na vec, ktorú vlastne ani nevidíte – na stierač zadného okna. Je totiž schovaný do strešného spojlera. Jednak tým nenarušuje estetiku zadnej časti auta a jednak má vodič lepší výhľad dozadu.

V Sorente sa schováva kúsok amerického muscle caru.

Chválim importéra za výber farby Mineral Blue pre testovaný model. Práve v nej vyniknú vyvážené proporcie a všetky tie linky, ktoré definujú eleganciu nového Sorenta, ale aj lesklé čierne a pochrómované saténové intarzie. Samozrejmosťou sú čierne plastové lemy blatníkov aj prahov dverí. Samotné prahy dverí sú prekryté a veľmi efektívne bránia špineniu prahov. Pri parkovaní, keď je auto našikmo, však treba počítať  s tým, že rohy dverí môžu naraziť na zem. Jediná vec, ktorá mi nejde do hlavy, je, prečo má Sorento dnes na kľučkách dverí nepekné čierne tlačidlo. Rozumiem tomu, že pre lepšie zabezpečenie a vyššiu odolnosť voči krádeži nechceli bezkľúčové odomykanie a najmä zamykanie urobiť úplne bezkontaktným, ale to čierne tlačidlo mohli nahradiť kapacitnou plôškou, ktorá by mala rovnakú funkciu ako tlačidlo, iba by bola neviditeľná.

Z kapra šupina

V interiéri vás upúta v prvom rade hexagonálne prešívanie kože na sedadlách. Samotné sedadlá sú veľké a veľmi pohodlné. Okrem toho sú vyhrievané a ventilované, takže je radosť v nich sedieť za akýchkoľvek podmienok a na akokoľvek dlhej ceste. Žiaľ, konštruktérom sa z nejakého dôvodu nepodarilo dať do jednej roviny lakťovú opierku na dverách a medzi sedadlami. Tá medzi sedadlami je o niečo nižšie a navyše na moje pomery aj trochu viac vzadu, než by som si prial. Mimochodom, tá koža na sedadlách je taká kvalitná hrubá, že to ide až na úkor nábehu vyhrievania. Volant sa dobre drží, posilňovač riadenia nie je premotivovaný a aj samotný volant je vyhrievaný. Druhou dominantou interiéru sú mohutné výduchy klimatizácie. Zaujmú nielen tvarom, ale aj tým, že dominantný rozmer je vo vertikálnej rovine, vďaka čomu z prístrojovej dosky doslova trčia, a nakoniec aj tým, že sú zdvojené. Chválim, že aj spodné sú nastaviteľné, hoci umožňujú meniť smer temperovaného vzduchu len v horizontálnej rovine. Keď už som pri výduchoch, celkom rýchlo začína Sorento kúriť, a to aj napriek tomu, že má dieselový motor. Veľmi dobrý dojem vo mne vyvolávali aj dekoračné panely na prístrojovej doske pred spolujazdcom a na dverách s imitáciou rybacích šupín. Tie vo dverách sú dokonca podsvietené a môžete si meniť intenzitu a farbu ich podsvietenia.

Mŕtvy uhol pred očami

Samozrejmosťou je centrálny dotykový displej. V novom Sorente je širokouhlý, uhlopriečka má 10,25 palca. Grafika – nie rozlíšenie, ale grafické znázornenie – by mohla byť prepracovanejšia, ale kameňom úrazu sú reakcie displeja a to, že vzhľadom na rozmery kabíny a umiestnenie je displej ďaleko. Aj zdanlivo malé pohyby karosérie totiž na konci ruky, teda „na“ prstoch znamenajú pomerne veľké výchylky a trafiť za jazdy niektoré tlačidlá nie je ľahké. Žiaľ, aj stráženie jazdných pruhov a autonómne brzdenie sa deaktivuje cez displej, navyše v niekoľkých krokoch a musíte to urobiť zakaždým. Oba systémy z „eurobezpečnostných“ dôvodov nabehnú  pri každom naštartovaní motora. Rovnako aj intenzita podsvietenia displejov sa nastavuje cez menu dotykového displeja. Navyše tlačidlo Setup, ktorým vstupujete do menu nastavení auta, je na druhom konci displeja a aj Saxana by mala čo robiť, aby naň dočiahla. Ešteže klimatizácia má vlastné priame ovládanie. Keď už sme pri displeji, aj ten pred vodičom je plne digitálny a mení zobrazenie podľa zvoleného jazdného režimu. Má však jednu výnimočnú funkciu. Keď aktivujete smerovku, tak sa vám v okienku rýchlomera alebo otáčkomera – podľa toho, na ktorú stranu ste dali smerovku – zobrazí obraz kamery v zrkadle, ktorý eliminuje mŕtvy uhol. Samozrejmosťou je varovanie na prípadné auto v danej oblasti, keď začnete meniť jazdný pruh. Systém som s veľkou obľubou využíval aj v ostrejších mestských zákrutách na kontrolu, aby som zadným kolesom nechytil obrubník. Pri tesnom parkovaní máte k dispozícii niekoľko špecifických obrazov zo štyroch kamier vrátane 360-stupňového pohľadu na auto z vtáčej perspektívy. Stredový tunel je široký a sú v ňom praktické odkladacie priestory, plôšku s bezdrôtovým nabíjaním smartfónu nevynímajúc. Avšak pri tvorbe káps vo dverách Kia nevyužila potenciál. Väčšiu fľašu tam nezmestíte.

Neodmysliteľnou súčasťou digitálneho sveta Sorenta je konektivita s vaším smartfónom cez aplikáciu UVO Connect a možnosť nastavenia individuálneho profilu. Získavate tým prístup k informáciám o stave vozidla, k súhrnu predchádzajúcich ciest, k polohe vozidla… máte k dispozícii vzdialené služby, ako je napríklad zamykanie či odomykanie dverí auta, navigáciu od parkoviska k finálnemu cieľu… a mnoho ďalších užitočných funkcií.

Päť – sedem

Zadné sedadlá sú delené v pomere 40:60 a každá časť je samostatne posuvná, sklápateľná do podlahy a každá umožňuje meniť sklon operadla. Miesta vzadu je na rozdávanie. Chválim prítomnosť troch USB konektorov – jeden v stredovom tuneli, po jednom zo zadných  strán operadiel predných sedadiel. Škoda len, že v celom aute nie je aj jeden 230 V konektor. Mimochodom, aj zadné krajné sedadlá sú vyhrievané. Mrzí ma ale, že pasažieri vzadu sú ukrátení o ambientné osvetlenie. Testovaný exemplár je sedemmiestny. Za príplatok 1 000 eur dostanete okrem sklápateľných sedadiel aj samostatné ovládanie klimatizácie s výduchmi a ďalšie dva USB konektory. Hoci je v porovnaní s predošlou generáciou vzadu o 45 mm viac miesta, tretí rad je stále iba pre deti. S tým treba počítať. A treba počítať aj s tým, že v sedemmiestnej konfigurácii je kufor malý, má iba 187 dm³. So sklopenými sedadlami, v päťmiestnej konfigurácii, má však 616 dm³ a so sklopenými sedadlami aj v druhom rade až 2 011 dm³. Mimochodom, podľa technického preukazu má testované Sorento užitočné zaťaženie ohromných 706 kg(!). Priečku s roletou môžete uložiť do zadnej časti kufra – buď na dno kufra, alebo pod jeho úroveň.

Aj off-road

Pamätám si na prvú generáciu Sorenta z roku 2002. Bola postavená na rebrinovom ráme, vzadu mala tuhú nápravu… Za 18 rokov sa však požiadavky ľudí diametrálne zmenili, zmenila sa aj klientela SUV. Ľudia si už nekupujú SUV preto, aby sa dostali na chatu, kam vedie iba zle rozbitá a zablatená poľná cesta, ale aby vyjadrili svoj status. Z generácie na generáciu sa priebežne menilo aj Sorento. Už druhá generácia mala samonosnú karosériu, štvrtá je postavená na novej podlahovej platforme N3. Tá vytvára väčší priestor pre posádku, poskytuje vyššiu tuhosť karosérie a spolu s prepracovaným zavesením kolies zabezpečuje aj oproti tretej generácii precíznejšie vlastnosti na ceste. Podotýkam, že vyššia tuhosť karosérie nie sú len vyššia bezpečnosť a lepšie jazdné vlastnosti, ale aj nižšie vibrácie. Samotný podvozok je veľmi príjemne naladený, nie je ani príliš tvrdý, ani príliš mäkký, je vynikajúco odhlučnený, bežné nerovnosti filtruje s prehľadom.

KIA odhaľuje tajomstvá nového SORENTO PHEV

Voľba číslo jeden?!

V tejto triede je u Slovákov voľbou číslo jeden stále dieselový pohon. Kia pre nové Sorento ponúka známy, avšak upravený, 2,2-litrový agregát vyladený na 148 kW (202 k), resp. 440 Nm. Jednou z kľúčových zmien je prechod z liatinového bloku na hliníkový, vďaka čomu samotný motor schudol o 19,5 kg. Po každej stránke má mimoriadne kultivovaný prejav. Začnem zvukom, ktorý popiera dieselovú podstatu. Aj samotný motor ako taký je tichý a má mäkký zvuk. Okrem toho je vynikajúco odhlučnený, takže pri pokojnej jazde ustálenou rýchlosťou, resp. pri bežnom zaťažení, ale aj pri pozvoľnom zrýchľovaní máte problém zistiť, že vôbec ide. Nepreháňam. Jeho zvuk prenikne do kabíny až pri vyššej záťaži, napríklad v stúpaní alebo svižnejšej akcelerácii. Aj to v mäkšej podobe, než by ste čakali. Budem pokračovať vibráciami, ktoré ani nie sú a zakončím reakciami na plyn. Tie sú totiž hladké. Ani pri plnom plyne vám výkon motora nepadne do ruky. Nástup turbodúchadla je postupný. Motor je veľmi silný v nízkych a stredných otáčkach, vo vyšších však už stráca. A čo spotreba? Týždeň so Sorentom som prežil so 7,6 l/100 km, ale zvládol som jazdiť aj v okolí 7 l/100 km – niekedy tesne pod, inokedy tesne nad touto hodnotou.

Dvojspojka

Zásadnou zmenou je tiež zbrusu nová prevodovka. Tá pôvodná bola automat klasickej konštrukcie, teda s hydrodynamickým meničom a planétovými prevodmi. Nová má dve spojky a „črevá“ klasickej manuálnej prevodovky. Aj vďaka tomu je spotreba taká, aká je, Kia tvrdí, že dvojspojková prevodovka v porovnaní s konvenčným automatom ušetrí 2 – 3 % paliva. Dôležité je, že prevodovka pracuje veľmi podobne ako automat. Pri pokojnej akcelerácii rozbehne auto hladko, môžete sa s ním dokonca pomaly približovať ku prekážke pri parkovaní, ale keď na to dupnete, auto sa rozbehne aj rýchlo. Počas jazdy radí veľmi hladko, ale pod plynom vie s autom jemne seknúť. Presne tak to mám rád. Páči sa mi aj samotná stratégia radenia a to hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že nepodtáča motor, tým druhým, že pri jemnom zvýšení zaťaženia nepodradí ihneď. Samozrejmosťou sú pádielka pod volantom, ktorými môžete prevodovku usmerniť. Reakcie na povely sú však iba priemerné. Zaujímavým je otočný volič. Keď zastavíte a vypnete motor, elektronika automaticky zaradí „parking“. To je výborná funkcia pre bezpečnosť.

4 na cestu, 3 na terén

Samozrejmosťou sú jazdné režimy. Na jazdu po ceste ich Sorento ponúka 4 – Comfort, Eco, Sport a Smart. Najvhodnejší je režim Smart. V ňom je totiž auto defaultne nastavené do komfortného režimu, pritom je však neustále v pozore a len čo potrebujete predbehnúť alebo požadujete vyšší výkon, okamžite zareaguje. Nové Sorento už nie je taký pravoverný off-road, ako bola prvá generácia. To však neznamená, že nezvládne terén. Namiesto poctivej mechaniky v teréne využíva elektroniku. Má tri špeciálne jazdné režimy – Snow (sneh), Mud (blato) a Sand (piesok), v ktorých mení stratégiu riadenia motora a prevodovky, činnosť stabilizačného a trakčného systému aj smerovanie hnacej sily na nápravy. Jednotlivé režimy aktivujete rovnakým otočným ovládačom ako jazdné režimy pre cestu, najprv však musíte spomínané tlačidlo stlačiť, aby ste sa dostali do menu Terrain. Opätovným stlačením sa vrátite do menu Drive. Pre jazdu v teréne aj na ceste je veľmi dôležité, že odstupy medzi prvými prevodovými stupňami sú krátke.

Pomocníci

Nové Sorento je vybavené celým radom asistenčných systémov. V každodennom živote budete najviac využívať čítanie dopravných značiek, už spomínané sledovanie mŕtveho uhla a varovanie na autá prichádzajúce zozadu pri otváraní dverí. Užitočná je aj výzva, aby ste si pri opúšťaní auta skontrolovali zadné sedadlá. Nielen preto, aby ste tam nezabudli svoje deti, ale napríklad aj nejaké cennosti – aktovku či notebook. V Kii počítajú s tým, že sa môže stať, že tejto výzve nevenujete pozornosť – pre nepozornosť, resp. roztržitosť; ponáhľanie sa, lebo časom sa stane rutinou a prestanete jej venovať pozornosť. Zadné sedadlá preto strážia ultrazvukové snímače a keď zistia, že ste zamkli auto a na zadných sedadlách zabudli dieťa, okamžite vás auto varuje, aby ste sa vrátili.

Mŕtvy uhol máte v novom Sorente priamo pred očami.

Dobre poslúži aj výstraha na prichádzajúce autá, keď cúvate z parkoviska spoza neprehľadnej prekážky. Pochváliť musím adaptívny tempomat a aktívne vedenie v jazdnom pruhu. Oba systémy totiž fungujú hladko. Tempomat zrýchľuje a spomaľuje podľa auta pred vami plynule – nie nasilu, netlačí sa cez brzdu. A platí to pre rýchlu jazdu po diaľnici aj pomalé posúvanie sa v zápche. Akurát odstupy by som dával menšie. Systém vedenia v jazdnom pruhu zasa vedie auto v strede jazdného pruhu – nechodí od kraja ku kraju, akoby sa odrážal od mantinelov. Chválim aj spôsob, akým auto varuje na nebezpečenstvo – napríklad na hroziacu čelnú zrážku. Vašu pozornosť si vynucuje zvukovým signálom, príslušným symbolom aj vibráciou volantu. Musíte spať ako zabitý, aby ste všetky tieto tri varovania prehliadli. Veľkú výčitku však mám ku svetlometom. Nevykrývajú premávku ani sa nenatáčajú, resp. neprisvecujú zákrutu. Keby táto funkcia svetlometov chýbala v základnej výbave či druhom stupni, tak by som nepovedal ani slovo, ale to, že ju nemajú ani  v najvyššom stupni výbavy a dokonca si za ňu nemôžete ani priplatiť, tak to považujem v tejto triede za veľkú chybu. Veď to vie aj Corsa! Navyše svetlá neskoro prepínajú zo stretávacích na diaľkové, keď miniete protiidúce auto a diaľkové svetlá nemajú bohvieaký presvedčivý dosah. Lákadlom nového Sorenta je možnosť automatického parkovania tak, že ani nemusíte sedieť v aute. V tesných stojiskách podzemných garáží to môže byť neskutočná výhoda, keď sa nemusíte pchať cez úzky otvor dverí, ktoré neviete poriadne otvoriť. Vaše Sorento si jednoducho cez kľúč zaparkujete alebo vytiahnete von.

Imidž nie je nanič!

S novým Sorentom nebudete budiť negatívnu pozornosť, nebudete vyzerať ako novozbohatlík, ale vy sám budete nadmieru spokojný. Má síce nejaké tie nedostatky, ale všeobecne je to po každej stránke vyzreté auto. Je také vyzreté, až si myslím, že mu v ponuke chýba väčší dieselový motor – nejaký pekný trojlitrový šesťvalec. S ním by mohol loviť aj v kruhu náročnejších klientov. Niežeby 2,2-litrový diesel bol slabý, ale pri predbiehaní alebo trebárs pri ťahaní prívesu s koňmi by sa ten trojiliter zišiel. O imidži, ktorý by vozidlu vdýchol, ani nehovoriac.

Hyundai Santa Fe – Facelift? Nie! Viac, než facelift!

Čo treba uznať

• Motor je mimoriadne kultivovaný.

Čo nám chýbalo

• Priame ovládanie niektorých dôležitých funkcií.

Čo nás prekvapilo

• Svetlá nemajú sofistikované funkcie.

Základné technické parametre

Kia Sorento a konkurenti