Pred polstoročím mal na autosalóne v Ženeve svetovú premiéru Citroën SM. Futuristicky a aerodynamicky ladené vozidlo vyrábala francúzska automobilka v rokoch 1970 – 1975 a celkovo z neho predala 12.920 kusov .
Citroën SM získal v roku 1971 „bronz“ v súťaži Európske auto roka, pričom vtedajšiu dominantnú pozíciu značky z krajiny galského kohúta spečatil prvým miestom Citroën GS. Luxusné športové kupé Citroën SM patrí medzi výstavné diela dizajnéra Roberta Oprona, ktorý výtvarným poňatím tohto modelu významne presiahol pomyselnú hranicu medzi automobilovým priemyslom a architektúrou. Napokon, vozidlo spadajúce do kategórie Gran Turismo (GT) predstavuje rovnako unikátny prejav karosárskeho futurizmu.
Už v roku 1961 začal Citroën pracovať na športovom variante populárneho modelu Citroën DS, ktorého autorom bol „automobilový sochár“ Flaminio Bertoni. Avšak projekt SM, ktorého skratka nie je dodnes presne dešifrovaná, odštartoval až v roku 1966. Zámer bol vytvoriť luxusný automobil s maximálnou rýchlosťou prevyšujúcou 200 km/h. Taký výkonný motor ale Citroën v tom čase nevyrábal. Existujúcu dieru zaplnila až spolupráca s krachujúcim talianskym koncernom Maserati, s ktorým Citroën uzatvoril dohodu o technickej spolupráci a v roku 1971 sa stal absolútnym vlastníkom automobilky.
Citroën SM už v marci 1970 počas svojho oficiálneho debutu pri Ženevskom jazere vzbudil veľké ohlasy vďaka svojmu pokrokovému dizajnu a vyspelej technike. Napokon, dizajnérsky jazyk automobilky Citroën je známy svojou štýlovou veľkorysosťou, s ktorou idú ruka v ruke jednotlivé priekopnícke prvky. Tejto tradície sa v prípade modelu Citroën SM držal aj dizajnér so skúsenosťami architekta Robert Opron, ktorý mimochodom študoval rovnako maliarstvo a sochárstvo. A tieto jeho cnosti sú jednoznačne zrejmé aj na vozidle Citroën SM, ktoré patrí po stránke tvarovej k najoriginálnejším automobilom na svete z druhej polovice 20. storočia.
Mimochodom, Opronov rukopis môžete spozorovať aj v prípade vyváženého modelu Renault 9, či pri reinterpretácií tradičných karosérií na autách Citroën Ami 8 a Renault Fuego. Citroën SM má inak samonosnú karosériu skeletového typu. Komponenty sa pripevňovali podobne ako v prípade modelu DS priamo na kovový skelet. Aerodynamický odpor dosahoval (Cx = 0,339), čo je porovnateľné číslo s automobilmi dnešnej doby. Za predným plastovým aerodynamickým štítom sa nachádzal poltucet svetlometov. Dva z nich sa natáčali spoločne s volantom podobne ako v prípade modelu DS.
Svetlomety sa mohli natáčať a mali automatickú reguláciu výšky podľa polohy respektíve zaťaženia zadnej nápravy – pri nerovnostiach tak boli svetlá vždy súbežne s vozovkou. Za príplatok bolo možné dostať už v tom čase aj klimatizáciu. Model SM priniesol mnohé technické „vychytávky“ a inovácie podobne ako jeho nepriamy predchodca model DS. Len pre zaujímavosť a aby sa náhodou nezabudlo. Citroën SM mal v Európe hneď niekoľko historických zápisov. Bol prvým automobilom na starom kontinente s lepeným čelným sklom, nastaviteľnou výškou a hĺbkou volantu, či variabilným degresívnym účinkom posilňovača DIRAVI.
V prípade podvozku používal Citroën SM hydropneumatické odpruženie prevzaté z modelu DS s drobnými úpravami a tiež predný náhon. Umožňovalo to vysoký komfort a nastaviteľnú svetlú výšku automobilu. Brzdový systém bol prepojený s hydropneumatickou sústavou a v spojení so štyrmi kotúčovými brzdami tak poskytoval účinnejšie brzdy. Samotné riadenie je vynálezom vynálezca hydropneumatiky Paula Magesea. Účinok posilňovača riadenia závisel od rýchlosti vozidla. So stúpajúcou rýchlosťou vozidla sa zväčšovala tuhosť riadenia a poskytovala tak jednoduchšie ovládanie, ktoré nebolo nutné neustále korigovať.
Pri uvoľnení volantu sa sám z akékoľvek pozície vrátil na svoju pozíciu. Systém DIRAVI sa použil neskôr v modeloch CX a XM. Čo sa týka motorizácie, tak najskôr predstavili agregát 2,7 V6 s výkonom 125 kW (170 k), odvodený od osemvalca poháňajúceho Maserati Quattroporte. V roku 1973 boli Citroën SM karburátory Weber nahradené vstrekovaním Bosch D-Jetronic. Tým vzrástol výkon na 130 kW (178 k). Súčasne sa v USA dostal do ponuky motor 3,0 V6 s výkonom 132 kW (180 k), ktorý do Európy prišiel až v roku 1974. Prevodovky boli manuálna 5-stupňová a automatická 3-stupňová. Pozoruhodný bol nezvykle veľký uhol roztvárania sa radu valcov (90°) a použitie troch rozvodových reťazí.
SM bol kvôli komplikovaným technológiám drahý na údržbu. Na servis ste potrebovali špecialistu na motory Maserati a na patentovaný hydropneumatický systém Citroënu. V roku 1974 Citroën skrachoval a ujala sa automobilka Peugeot. Dôvodom bola ropná kríza a ekonomická recesia v roku 1973, ďalej tiež dlhodobý vývoj Wankelovho motoru, ktoré boli neúsporné. V roku 1974 vydala americká vláda nariadenia pre automobily, ktoré vytlačili automobilku Citroën zo zámorského trhu, čo spôsobilo prepad predajnosti o 48%. V roku 1975 sa Peugeot zbavil automobilky Maserati. Súčiastky SM sa rozpredali a použili ešte v automobiloch Maserati a Lotus Esprit (napr. prevodovka alebo spätné zrkadlá. Väčšinu kvalít a technológií prebral nepriamy nasledovník Citroën CX.
-jj-, zdroj a foto: Citroën