Upozornenie: Článok je orientovaný aj na mladších aj na starších čitateľov. Starší si zaspomínajú, mladí snáď pochopia a nespravia rozhodnutia či nerozvážne chyby pri kúpe luxusného lacného auta za cenu telefónu.
Prehistorické telefóny v autách
Asi každý pred a tesne po revolučný Slovák si pamätá na obdobie, kedy nám mozgy masírovali západné filmy so scénami, v ktorých bol najväčšou frajerinou telefón na šnúre v aute. Luxusné značky ich pár rokov intenzívne osádzali ako voliteľnú výbavu. Samozrejme, autotelefón ste si mohli dať nainštalovať aj do Favorita u dobrého garážmajstra.
Sám som mal jedno auto, dnes už považované za youngtimer, v ktorom som pozostatky po telefóne objavil. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi dohľadať komponenty a spojazdniť ho, tak jeho osud spečatil kontajner na elektro-odpad. Zaujímavé však je, že autotelefóny nemali vôbec dlhú kariéru. Relatívne moderné kúsky sa v automobiloch objavili práve v 80. rokoch a už v polovici 90. rokov sa zákazníci tejto ťažkej frajeriny postupne vzdávali v prospech osobných mobilných telefónov.
Koncom 90. rokov zmenili výrobcovia áut stratégiu a priniesli prvé telefóny, ktoré boli integrované na palube, napr. v rádiu. Hovor ste mohli jednoducho prijať alebo zrušiť tlačidlom na (pri) volante. Tento nápad ale tiež veľmi rýchlo skončil, prehral nemilosrdný boj s Bluetooth modulmi, ktoré sú dnes poväčšine základnou výbavou takmer každého nového auta.
1600 eur za mobil?!
1600 eur sú pre mňa ako bežného slovenského smrteľníka obrovské peniaze, najmä ak by som ich mal minúť na mobil pre dieťa alebo puberťáka, lebo jeho zámožnejší spolužiaci ho už majú.
Za posledných desať rokov sa hodnoty mládeže výrazne zmenili. Veľa z nich naozaj preferuje kvalitný mobil za nekresťanské prachy, k tomu limitované značkové boty, pred starším autom (mimochodom, ani moje aktuálne auto nestojí oveľa viac peňazí…).
Auto už nie je taký výrazný symbol slobody, ako bol ešte za mojej éry, pred desiatimi rokmi… ale reálnych zážitkov a skúseností dopraje určite viac ako mobil! Prosím, neoponujte mi, že sa môže v aute vaše mladé dieťa (pubertiak) zabiť. Je to síce pravda, ale ani svet internetu v mobile nie je bezpečný. Nehovorí sa o tom, len šepká. Hrôzostrašné životné situácie sa medializujú až vtedy, keď vyjde najavo nejaké nechutné sexuálne obťažovanie alebo iné moderné formy vydierania a nátlaku na psychiku.
Dokonalé auto pre začiatočníka!
1600 eur je ale ideálna suma, do ktorej skutočne kúpite staršie auto, ktoré je ako stvorené pre začiatočníka (môj rebríček predstavím už čoskoro…) a ešte vám aj ostane na základný servis a náklady s tým spojené!
Ultraluxus za babku, ale na slučku
Viacerí z vás sa určite dovtípili, čo spája hi-tech mobil s ultraluxusnými limuzínami. Pre tých, ktorým to ešte nedošlo, tak je to cena. Nový iPhone v top špecifikácii stojí 1 599 eur! A za toľko kúpite aj luxusné (vydojené) vlajkové lode nemeckého prémiového trojlístka, či prvé luxusné SUV z Mníchova (teda vlastne z USA resp. Mexika) a Stuttgartu (teda vlastne z rakúskeho Grazu alebo zase z USA) Pamätajte, nákupom takých áut to však spravidla vždy len začína a je to prakticky dokonalý príklad ako spáchať finančnú samovraždu!
1600 eur je suma, za ktorú bársjak kúpite polopojazdné 20 ročné prémiové limuzíny. Teraz mám na mysli BMW 7 E38, Audi A8, Mercedes S W220, ale aj ich menšie verzie, ako A6-ka C4-C5, 5-ka E39, alebo Éčko (W210), či ML W163, a s trochou (ne)šťastia aj X5 E53.
Je zarážajúce, na aké cenové dno sa tieto kedysi neskutočne drahé autá dostali. Pokles ceny je markantný, enormný, mega… a ak si do toho zarátame všetky náklady spojené s prevádzkou za celý spravidla náročný život, tak by to summa summarum boli šialené čísla, z ktorých by zhorela aj sebelepšia čínska kalkulačka z alíka.
Je však nutné si uvedomiť, že ak sa predsa len rozhodnete kúpiť luxusné mačky vo vreci, ktorým z povestných siedmich životov ostal len ten posledný a navyše sa chúďa trápi aj mačacím AIDS-om (gúgluj vírus FIV), v ošúchanej koži s vôňou presakajúcej družstevnej nafty zo zetora či Lakatoša (LKT), alebo nespáleného benzínu, plynu, oleja, vody, alebo inej multikulti zmesi za „pár“ drobných, a aj ich budete chcieť udržať pri živote za každú cenu, tak do nich bleskovo nasypete tisícky ojro. Originálne náhradné diely stoja pálku, druhovýroba pre atypické veci nemusí existovať… A to sa ešte nebavíme o čase, nervoch a hlave v smútku. Myslím si, že každý z nás, už trochu starších, máme aspoň jedného takého kamaráta, ktorý to aspoň raz skúsil a popálil sa.
Rozumnejšie je preto kúpiť za 3-4 násobok zdravší udržiavaný kus, ktorý na cene už výrazne neklesne, práve naopak (ak zvolíte tú správnu motorizáciu).
Tak čo, kúpili by ste si auto alebo ajfón?