Bitka Honda e vs. Mini Cooper SE – Kain a (k)Ábel

Ako rodený petrolhead, som bol voči elektrine spočiatku skeptický. Pomaly, ale isto mením názor a zvykám si, lebo mi nič iné ani neostáva. Jediné, čo ma vždy pri teste električiek trápi, je dojazd, nabíjanie a plánovanie s tým spojené. Potom sa môže stať, že vám niektoré zožerú viac času a nervov ako potrebnej elektriny. Jedným dychom hneď dodávam, že obe nami testované vozidlá sa na 80 % nabijú pomocou rýchlonabíjačky pomerne rýchlo a za približne rovnaký čas, a to za cca 35 minút. Honda má kapacitu batérie 35,5 kWh a MINI 28,9 kWh. To už vôbec neznie tak obmedzujúco, aj keď pri vyššom dennom nájazde to môže naďalej ostať otravné, keďže nabíjacia sieť je stále riedka. Honda má papierový dojazd 210 km a MINI 232 km. Reálne si pár desiatok kilometrov uberte.

Oba modely sú z úplne iného cesta a oba ma neskutočne bavili. Útočia na čiastočne podobnú klientelu, ktorá svorne myslí bezemisne, ale pritom nazerajú na svet úplne inými očami, ako bežní motoristi a vyžadujú imidž, výnimočnosť… MINI ostáva v reálnom svetle aktuálnej doby, Honda pôsobí ako z nejakého kultového sci-fi románu, alebo ak ste už zabudli na knižnú fantáziu, tak zo seriálu alebo filmu.

Dajú sa vôbec porovnať?

Na začiatok pár kľúčových faktov, ktoré nám pomôžu nájsť odpoveď. MINI SE využíva platformu spoločnú pre konvenčné spaľovacie modely, Honda e je postavená na novej platforme, z čoho ťaží maximum. Akumulátor má uprostred pod podlahou a pohon zadných kolies. Obidve autá majú synchrónny elektromotor. Honda je o viac ako 20 kilowattov slabšia, papierovo má kratší dojazd (16-palcové disky pridávajú papierovo viac ako 12 km), ale zato sa trochu rýchlejšie nabije. Motor v MINI už poznáme napr. z BMW i3.

Praktickosť, komfort a  futurizmus? Zvažujte Hondu e!

Retro a zas „retro“

Krivky MINI sú za tie roky dobre známe a sú šik. Karoséria je trojdverová, typicky s nízkym a strmým čelným sklom. Oko poteší drobnosťami, ktoré zdieľa so svojimi bratmi, ale tiež ich dopĺňa o špeciálne detaily, ako sú špeciálna maska bez chladiacich otvorov alebo žltá farba, ktorú nájdeme aj na lište masky a spätných zrkadlách, ale len vo výbave „L“.

Honda svojimi jednoduchými, hravými a čistými líniami spôsobuje vykrúcanie krkov. Je to prekvapivá zmena v porovnaní s agresívne tvarovanými súrodencami. Presné geometrické línie, ktorým dominujú kruhy vpredu a vzadu, približujú tento dizajn v mojich očiach tiež skôr k retro skupine ako k prezentovanej moderne. Čo ma veľmi teší, rovnako ako MINI, tak aj Honda má bezrámové dvere.

Odkaz dnešnej doby vs kozmická loď

Nechcem škatuľkovať, ale musím. MINI je v interiéri typické auto dnešnej doby,  postavené na kvalitných prémiových základoch. Samozrejme, všetky odkazy početnej rodiny MINI Cooper sú naďalej zachované. Nechýba stredový kruhový element s displejom multimediálneho systému alebo pod ním obľúbené pochrómované vypínače, ktoré sú aj na strope, ovládajúce lampičky a strešné okno. Za zmienku stojí špeciálny prístrojový panel tvorený 5,5-palcovým farebným displejom, ktorý kopíruje nastavenie volantu. V strede digitálnej obrazovky sa zobrazuje rýchlosť a tiež všetky základné informácie o jazde, nabitie batérie, zvolený jazdný režim, stav asistenčných systémov vodiča a servisné hlásenia a i. Materiály sú príjemné na dotyk, zavŕzga iba rúčka oboch dverí, alebo keď sedíte naširoko, tak aj kryt reproduktora vo dverách v momente, keď doň narazí koleno.

Interiér Hondy je jedinečný a podobnú nálož displejov len tak ľahko v malom, ale ani veľkom aute ešte dlho nenájdete. Spolu ich je na palubnej doske 5 (slovom päť) a jeden sa ešte skrýva vo vnútornom spätnom zrkadle, ktorý využíva kameru, čiže poskytuje panoramatický obraz toho, čo sa deje za vami. V kombinácii s použitými materiálmi, svetlou látkou, hnedými bezpečnostnými pásmi alebo výraznou imitáciou dreva na palubnej doske vo mne vyvoláva pocit posedu starších amerických minivanov. Nevídaným dekoračno-funkčným prvkom sú aj dva páry bodových stropných lampičiek nad hlavovými opierkami predných sedadiel.

Pohlcujúci multimediálny svet

Digitálna palubná doska v Honde sa tiahne po celej šírke a priznám sa, mal som z nej prvotný rešpekt. Zaujímalo ma, ako bude čitateľná, prehľadná, prípadne, ako budem reagovať na displeje namiesto spätných zrkadiel. V hustej premávke som išiel prvé kilometre opatrne. Oproti klasickým spätným zrkadlám moderný spôsob premietania určite skresľuje, resp. zobrazuje inak, ako som za roky šoférovania zvyknutý, ale po pár kilometroch v rušnom centre mesta som si zvykol. Plusom je, že si môžete aktivovať pomocné čiary, ktoré vám vyznačujú, kde je koniec auta, resp. bezpečnú vzdialenosť, v ktorej už môžete meniť jazdný pruh. Kamery si môžete nastavovať a prispôsobovať obdobne ako normálne „speťáky“.  Čo som rád, trafil som aj prietrž mračien a ostal som príjemne prekvapený, aká čistá ostala optika kamier. Obraz stredového spätného zrkadla síce ostal mokrý, ale priestorovú orientáciu som nestratil.

Jazda v noci pod plejádou displejov nie je vôbec výrazne rušivá. Je pravda, že veľa obrazoviek môže maskovať aj kvantum informácií. Údajov je požehnane, ale určite nie sú neprehľadné, len to chce zvyk. Kvitujem aj možnosť rošády obrazu stredového displeja a displeja pred spolujazdcom. Využili celý potenciál a uľahčili tak zadávanie všemožných doplnkových funkcií, počnúc rádiom či navigáciou. O možnostiach konektivity od 230 V zásuvky cez USB konektory až po HDMI konektor z tohto auta robia pojazdné kino či herňu.

Priestor a úžitková hodnota

Elektrické MINI je v mojom vnímaní dvojmiestne auto. Na zadné sedačky som mohol hodiť batožinu, prípadne maximálne batoľa v detskej sedačke. Nik iný sa tam pri zachovaní môjho komfortu nezmestí. Za kratší koniec ťahá Brit aj v celkovej praktickosti. Má v porovnaní s Hondou zúfalo málo príručných odkladacích priestorov, ale za to má mohutnejšiu lakťovú opierku, ktorá skrýva úložný priestor na mobil, Honda nemá žiadnu a jej absenciu argumentujú tým, že interiér auta sa opticky rozširuje. Ja by som ju však privítal, aspoň jednu pre vodiča ukotvenú na sedadle. Do stredového tunela Hondy môžete uložiť veľa drobností a tiež skrýva aj zasúvateľný držiak na nápoje. Nevýhodou Hondy je miniatúrny kufor, ale na krátku jazdu sa usadia aj 4 dospelé osoby. Kufor MINI je väčší a má dvojitú podlahu. Páčia sa mi aj na dnešnú dobu pomerne tenké tapacíre dverí v Honde, ktoré vytvárajú vzdušnejšiu atmosféru.

Športovosť, obľúbenosť a vyšší dojazd? Vyhráva MINI SE!

Honda má len miniatúrny stredový tunel, výstupok, aj vpredu aj vzadu, čo je na jednej strane praktické, ale vpredu pred odkladacím priestorom a voličom prevodovky, bezprostredne pod palubnou doskou, mohli priestor výraznejšie oddeliť, lebo hrozí, že napr. fľaša alebo iný predmet bude lietať po podlahe.

Jazda

Po nasadnutí do Hondy nemusíte robiť nič. Pardon, klamem. Nemusíte štartovať. Len rovno stlačíte tlačidlo „D“ alebo „R“ a idete smerom, ktorým chcete. MINI sa štartuje stredným spínačom pod displejom rádia. Po uvedení motora do činnosti sa vždy ozve elektronický zvuk ako z kozmickej lode minulého storočia.

Ak by som ich mal prirovnať k zvieracej ríši, tak MINI je vlk a Honda baránok. MINI láka svojou živšou dynamikou, ale trochu odpudzuje tvrdším podvozkom, ktorý s našimi mestskými cestami nemusí sadnúť každému. Avšak, ak natrafíte na kvalitný povrch a chcete sa ísť vyblázniť, tak je to famózna elektrická motokára. S Hondou sa vám vynoria spomienky na detstvo, na hračkárske autíčka a doslova sa na ňu budete tešiť. Priemer otáčania? Honda sa otáča okolo svojej osi prakticky na päte. V číslach to je neuveriteľných 8,6 metra, MINI potrebuje 10,7 metra. To je rozdiel, čo poviete?  Honda sa navyše chváli dokonalým rozložením hmotnosti 50:50 a nízkym ťažiskom. Osobne ma prekvapil pri MINI nárast svetlej výšky o 18 mm v porovnaní s bežným spaľovacím modelom. Na jazdných vlastnostiach sa to však vôbec negatívne nepodpisuje a auto sedí ako prikované. Trochu nervózny som bol z použitých pneumatík, ktorým zjavne nevoňali rýchlejšie prejazdy ostrejších zákrut. Ešte jedna zaujímavosť – Honda e má vpredu aj vzadu zavesenie typu McPherson, čo dáva kolesám dobrý kontakt s vozovkou a  veľmi dobré jazdné vlastnosti.

Jazdné režimy má Honda len dva, Šport a Normal. MINI má viac režimov, konkrétne 4:  Sport, Mid, Green a Green+. Posledný si môžete sami prednastaviť a upraviť, čo všetko komfortné sa pri jazde deaktivuje, aby sa maximalizoval dojazd.

Single Pedal Control

Obidve autíčka sú žoviálne povedané ako z kolotočov. Akceleráciu a deceleráciu môžete ovládať jedným pedálom – pravým, ešte stále označovaným ako plynový. Vodičovi už ostáva len točiť volantom. Holý nezmysel? Dámy a páni, omyl, táto vecička je čisté terno. Pocitovo príjemnejšie pracuje systém v Honde, nie je taký agresívny a má pomerne plynulý nástup. Ak má vodič v MINI trasľavú nohu, tak jazda v maximálnom stupni môže byť pre spolujazdca nekomfortná. Keď som presadol z MINI do Hondy, tak som občas musel brnknúť aj do brzdového pedála, lebo nástup decelerácie bol v priamom porovnaní miernejší.

Záver

Možno sa to nezdá, ale pokúsili sme sa naozaj porovnať neporovnateľné. Obe tieto autá majú naozaj podobnú genézu, ale v určitom bode sa ich vývoj vydal presne opačnými cestami. A tak to má byť. Každý si nakoniec vyberie to, čo chce, a čo sa mu páči.

S MINI je neskutočná zábava, dáva pocit, že je ešte stále tradičným autom s vynikajúcimi jazdnými vlastnosťami. Honda sa v tomto dueli javí ako viac univerzálna, ale prítomnosť jazdeckých génov tiež nezaprie a ak áno, tak len na krátko a veľmi ťažko. Potom ju aj tak každý prekukne. A aký je záverečný verdikt? Vzhľadom na moje aktuálne preferencie by som dal osobne priestor Honde, aj keď v určitých momentoch by moje srdce silno pišťalo po MINI.

Honda e

Čo treba uznať

• Budí záujem ľudí.

Čo nám chýbalo

• Širšia paleta farieb.

Čo nás prekvapilo

• Rýchlosť návyku na atypické ovládanie.

.

MINI Cooper SE

Čo treba uznať

• Elektrická motokára.

Čo nám chýbalo

• Lepšie pneumatiky.

Čo nás prekvapilo

• Tvrdý podvozok na naše mestské cesty.

Plusy a mínusy