Pre krátkosť priestoru sa nebudem rozplývať nad dizajnom, upriamim vašu pozornosť na dvojfarebné vyhotovenie, červené doplnky na prahoch dverí, vzadu pri kufri a vpredu pri denných svetlách. Plus skvelé proporcie so širokým postojom. Paráda, avšak naživo je to ešte lepšie než na fotkách. V interiéri vás zaujme niekoľko vecí, ktoré sú hodné vyzdvihnutia a ja ani neviem, s ktorou mám začať. Najdôležitejší je posed, tak začnem tým, že sedadlá sú na túto triedu auta parádne. Sú veľké, široké, dobre tvarované, hlavovú opierku si môžete nastaviť aj v pozdĺžnom smere, nielen výškovo. K tomu vodičovi nechýba lakťová opierka. Nie nejakú úzku „halúzku“, ale riadnu tučnú, dobre využiteľnú. Bez najmenších náznakov únavy som za volantom i10-ky zvládol niekoľkohodinovú cestu, hoci sedadlo nemá ani nastaviteľnú bedrovú opierku. Pokračovať budem volantom. Jednak preto, lebo sa dobre drží a je potiahnutý kožou, ktorá je príjemná na dotyk a nešmýka sa. Jednak preto, lebo posilňovač je správne naladený a čo sa dnes už len tak ľahko nevidí, vo volante cítite spätnú väzbu. Na dôvažok spolu s prednými sedadlami je vyhrievaný. Prevodová páka má príjemný chod a je v dobrom dosahu ruky. V súvislosti s posedom a celkovým pocitom za volantom musím vyzdvihnúť aj šírku kabíny. Vôbec nemáte pocit, že by ste sedeli v malom mestskom aute. Nie ste nalepený na dvere, ale ani na spolujazdca. Páčia sa mi aj odkladacie priestory. Keď patríte k ľuďom, ktorí majú v aute porozkladaných alebo porozhadzovaných tisíc a jeden drobností, tak sa v i10-ke rozhodne nájdete. Pred prevodovou pákou je polička s indukčným nabíjaním smartfónu, na tuneli za prevodovou pákou priehlbne rôznych tvarov a veľkostí, pred spolujazdcom je okrem tradičnej schránky aj polička a dobre využiteľné sú aj výplne dverí. Vyzdvihnutiahodné je aj samotné dizajnové stvárnenie prístrojovej dosky a výplne dverí, s detailmi s povrchovou štruktúrou v tvare zdeformovaného včelieho plástu, ale aj dielenské spracovanie a lícovanie na vysokej úrovni.
Aplikácia Bluelink vám dáva vzdialený prístup k vášmu autu.
Modré spojenie
Schválne som pri interiéri nespomenul multimediálny systém. To že má 8 palcov, že zvláda zrkadlenie smartfónu cez Apple CarPlay a AndroidAuto, že navigácia obsahuje 3D mapy a že zvláda online navigáciu podľa aktuálnych dopravných správ, že multimediálny systém ponúka online služby, ako je napríklad počasie, ceny paliva na jednotlivých čerpacích staniciach… Hyundai i10 však navyše ponúka cez Bluelink aj vzdialený prístup k vozidlu. Z pokoja domova si môžete poslať do auta cieľ budúcej cesty, na diaľku skontrolovať stav auta, odomknúť alebo zamknúť dvere, a keď ste sa v zahraničí stratili a neviete, ako sa dostať k autu, tak vám navigácia v mobile ukáže cestu. Bonbónikom je hlasové ovládanie vybraných funkcií auta. Testovaný model ešte nemal Bluelink, no keď si kúpite i10-ku v takejto výbave, už ho bude mať.
Riadenie poskytuje takú spätnú väzbu, aká sa dnes už len tak ľahko nevidí.
Štyri valce
Testovaná i10-ka mala pod kapotou 1,2-litrový štvorvalec s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. Samotná konštrukcia motora nie je výstrelom najnovších technológií… Má nepriame vstrekovanie, nemá turbo a dnes sa už aj na štvorvalcovú koncepciu pozerá so zdvihnutým prstom. Keď však chcete mať auto dlhodobo, tak je to všetko super, pretože jednoduchá technika znamená bezstarostnú prevádzku a dlhú životnosť. Skrátka, čo nie je v motore, to sa ani nemôže pokaziť. Štyri valce síce v teoretickej rovine znamenajú vyššiu spotrebu, no zároveň aj kultivovanejší chod a tiež skutočnosť, že motor môže pracovať v nižších otáčkach. V konečnom dôsledku teda ani spotreba nemusí byť taká vysoká. Pravda, ja som dosiahol priemer 5,0 l/100 km, čo nepovažujem za zlý výsledok, no od takého malého auta by človek čakal trochu menej. O to viac, keď poviem, že k piatim litrov spadla spotreba až pri víkendovej jazde v noci, keď nebola žiadna premávka a vzhľadom na množstvo srniek, zajacov a líšok pri cestách som šiel pomaly, dokonca pod zákonom povolenou 90-kou. A aby som bol dôsledný, motor neignoruje všetky nové technológie. Nepoviem asi nič prekvapivé, keď spomeniem, že má štart-stop systém. Jedným dychom však musím dodať, že pracuje pomaly – naštartovanie motora mu trvá dlhšie. Poviem však aj to, že má systém rekuperácie kinetickej energie. Pri akcelerácii však nepodporuje motor ďalšími koníkmi, ako je to pri mild-hybridoch, ale ho odbremení od výroby elektrickej energie, pretože počas akcelerácie ťahá auto elektrinu prioritne z akumulátora. Tým sa však v konečnom dôsledku dostáva viac výkonu na kolesá. Systém odbremeňuje motor aj vtedy, keď sa v akumulátore nazbieralo dostatočné množstvo energie. Výsledkom takéhoto odbremenenia je zasa nižšia spotreba paliva.
Samotný motor ide pekne už spoza hranice 1 500 otáčok, čo by trojvalec ešte ostro protestoval. Na opačnej strane zasa ťahá až tesne ku 7 000 ot.min-1, čo je super. Pritom v nízkych otáčkach ho ani nepočujete a vo vyšších má pekný sýty zvuk. Pravda v nízkych otáčkach ide za plynom ospalo, no s rasto otáčok sa prebúdza k životu a v okolí 4 000 ot.min-1 chytí druhý dych a od tejto hranice ťahá už veľmi energicky. Na druhej strane občas motor z ničoho nič sekol. Akoby niekto na chvíľu zapol eco režim. Taký však Hyundai i10 ani nemá.
Nielen kompromis
Podvozok je výborným kompromisom medzi komfortom a stabilitou. Aj keď neviem, či slovo kompromis je na tomto mieste správne, pretože evokuje akési ústupky. A tie Hyundai i10 nerobí. Ani pri krátkom rázvore osí náprav nevnímate podvozok otravne a jazda po Bratislave bude príjemná. Navyše, podvozok nebúcha do karosérie a samotná karoséria je veľmi pevná. Už som spomenul, že riadenie poskytuje skvelú spätnú väzbu. Kolesá reagujú agilne, polomer otáčania je rovných 5 metrov. Chválim, že pri bežnej jazde ani pri mierne rýchlejšej jazde i10-ka nie je zúrivo citlivá na ubratie plynu v zákrute. Okrem naladenia podvozka k tomu prispieva aj široký rozchod kolies. Keď však pôjdete paľbu a budete trochu neurotický na volante a na plyne, či nebodaj kopnete do brzdy, tak bude mať ESC plné ruky práce, aby auto ostalo vo vašich rukách. Chválim skvelo dávkovateľné brzdy – pri pokojnej jazde aj pri paľbe.
Trochu „schiza“
Neberte to v zlom, ale pripadá mi, že dnes zažívame tak trochu schizofrenickú dobu a i10 je toho žiarivým príkladom. Má napríklad aktívnu podporu jazdy v jazdnom pruhu, čo považujem v malom mestskom aute za zbytočnosť. A, žiaľ, po každom naštartovaní ju musíte deaktivovať. Ešte to robíte megaobrovským ľahko dostupným tlačidlom vľavo pod volantom. Ani sa tam nemusíte pozerať, siahnete na prvé tlačidlo, podržíte ho a je to. Ale ten prvý zásah, keď sa so mnou elektronika bila, bol nepríjemný. Má aj sledovanie bdelosti vodiča, čo je v mestskej premávke zbytočné. Tam asi nehrozí, že zaspíte za volantom. Nechýba ani automatické prepínanie diaľkových a stretávacích svetiel, ktoré funguje vynikajúco, no pre malé mestské auto je to v podstate ďalšia zbytočnosť. Obe tieto technológie naznačujú, že niekto v Hyundai-i rozmýšľali a predpokladali, že i10-ka nebude iba mestské autíčko. Preto je pre mňa nejasné, ako je možné, že zabudli na stmievanie podsvietenia budíkov. Pri jazde po meste alebo v obci s pouličným osvetlením to nie je až také tragické, ale mimo obce „razia“ budíky riadne do očí. Pritom dotykový displej sa dá stlmiť. Samozrejmosťou je varovanie na čelnú kolíziu s autonómnym brzdením pred ňou. Systém rozpoznáva aj chodcov. Dodám, že varovanie je vo forme krátkeho (rozumej zlomok sekundy), ale citeľného pribrzdenia, čo pokladám za účinnejší spôsob ako nejakú kontrolu, ktorú ľahko prehliadnete. Ďalšou samozrejmosťou je automatické volanie pomoci pri nehode. Obe tieto technológie si dnes už vyžadujú európske predpisy. Zaujímavým pomocníkom v mestskej premávke je však upozornenie na to, že vozidlo pred vami odišlo. Vieme, že na križovatkách často využívame čas a pozrieme sa na mobil, ženy si robia mejkap, hľadáme niečo v taške, v schránke pred spolujazdcom alebo v odkladacích priestoroch, kontrolujeme deti vzadu… To všetko môžete robiť, pretože vás Hyundai i10 upozorní, keď auto pred vami odíde. Vaše vyštartovanie z križovatky síce nie je také rýchle, akoby ste dávali pozor, ale aspoň nezaspíte úplne. Užitočným pomocníkom je aj cúvacia kamera s aktívnymi vodiacimi čiarami, ktoré sa natáčajú spolu s volantom. Na záver by som vyzdvihol prisvecovanie do križovatiek a zákrut. Hyundai i10 na to nevyužíva hmlovky, ale segmenty v hlavých svetlometoch. Výsledkom je skvelý dosah prisvecovania, oveľa lepší ,ako dosahujú konkurenti s hmlovkami. Mimochodom, schválne som spomenul aj zákruty, pretože prisvecovanie funguje aj vo vysokých rýchlostiach.
Hyundai i10 je aj napriek svojim malým rozmerom veľká vec a rozhodne by ste ho nemali brať na ľahkú váhu.
Stručne
Čo treba uznať
- Príjemný podvozok, výborné riadenie.
Čo nám chýbalo
- Trocha nižšia spotreba.
Čo nás prekvapilo
- Vysoké až schizofrenické technologické vybavenie.
Hyundai i10 1,2i Style
Cena (základ/test) 8 890/16 270
Záruka 5 rokov bez obmedzenia km
Motor
- atmosférický zážihový R4/16V, zdvihový objem valcov 1 197 cm3, max. výkon 61,7 kW (84 k) pri 6 000 ot.min-1, max. krútiaci moment 117,6 Nm pri 4 200 ot.min-1. Emisie CO2 117 – 132 g/km.
Jazdné výkony
- 0 – 100 km/h za 12,6 s, vmax=171 km/h, kombinovaná spotreba podľa WLTP/test 5,1 – 5,8/5,0 l/100 km.
Ikonky
- Bluetooth – áno
- Wi-fi – áno
- AUX/USB – nie/áno
- Zrkadlenie – áno
- Uhlopriečka: 8,0
- Batožinový priestor: 252 dm3