Vo svete je bežným pravidlom, že staršie autá štát výraznejšie zdiera. U nás to je tak na preskačku. Jeden čas bolo, že všetky prvo prihlásené autá v slovenskej evidencii podliehali rovnakému registračnému poplatku podľa výkonu motora, ktorý sa zaplatil jednorázovo, a bol svätý pokoj.
Neskôr vymysleli novú alternatívu, kedy sa platí pri každej zmene majiteľa, tiež podľa výkonu, ale je zohľadňovaný koeficient veku. Čím staršie auto, tým sa platí menej. Už vtedy som rozmýšľal nad tým, dokedy tento relatívne sociálny spôsob uvažovanie štátnym orgánom vydrží. Zdá sa, že je to už všetko zrátané.
Je pritom divné, že ľudia, ktorí sú nútení tieto hovadiny vymýšľať, si nebuchnú po stole. Väčšina honosne nazývaných všemožných úradníkov pritom zarába tabuľkové platy podporené osobnými príplatkami, ktoré však v hlavnom meste veľa neznamenajú a vedia veľmi dobre, aká to je priemerná životná úroveň. Pripadne chodia do roboty na bicykli?! Nie každý má tú možnosť!
Ale späť k podstate. Ministerstvo financií chce zaviesť environmentálne kritérium pri registračnom poplatku.
Nie malé poplatky by sa mali zmeniť z majetkovej formy na majetkovo-environmentálnu daň. Áno, životné prostredie si treba chrániť, ale iným spôsobom! Zvýhodnené po novom majú byť vozidlá prijateľnejšie pre životné prostredie, čo síce dáva logiku, ale bez socialno-ekonomického cítenia. Veď prečo aj nie, veď Slovák znesie… Tieto predbežné šumy prichádzajú z informácii zverejnené k novele zákona o správnych poplatkoch z dielne Ministerstva financií SR. To teda v praxi znamená skutočnosť, že čím „špinavšie“ auto, tým vyšší koeficient.
Zmena spočíva v zavedení ďalšieho parametra do vzorca výpočtu sumy správneho poplatku pridaním environmentálneho kritéria. Pripomienkové konanie k návrhu by sa malo začať v októbri až novembri.
Nie každý ma na nové
Auto je luxusom už aj v našich podmienkach. Rátajte spolu so mnou. Nákup, tankovanie, servis… parkovacia politika. Koľko ročne zaplatíte štátu z ťažko získaných peňazí? A ešte toto?! Koľko ľudí by reálne jazdilo aj naďalej pravidelne na starých autách, keby mali na nové? Minimum. Zvyšok starších áut je využívaných len občasne.
Treba naplniť pokladnicu
A ako to je najjednoduchšie? No predsa zavádzaním daní a poplatkov. Kasa je pri tomto šafárení bleskovo prázdna. A pritom máma kopec možností financovania z EÚ v rôznych oblastiach života, ktoré nám unikaju pomedzi prsty.
Prečo nie kritérium trvácnosti a spoľahlivosti?
Jedno auto na celý život. To je myšlienka, ktorú pred dekádami držali naši predkovia. Prečo sa vždy zameriava iba na emisie? Prečo sa nezohľadňuje aj kritérium spoľahlivosti a trvácnosti? Ja viem, dokazovalo by sa to veľmi ťažko, ale predsa existujú rôzne nadnárodné rebríčky. Trvácne auto vyžaduje menej náhradných dielov, menej práce, menej energie vynaloženej do prevádzky. Lenže, to by sa vymykalo terajším pretláčaným normám konzumného spôsobu života. Táto myšlienka je však ekologická, ale vôbec nie je ekonomická…
Foto: archív