Tento, z nášho pohľadu naozaj nepremyslený alebo možno len nešťastný ťah viedol k tomu, že vodiči si začali na cestách viac dovoľovať. Spoliehali sa na to, že môžu, lebo policajti riešia iné veci, ktoré im boli nariadené, aby zamedzili šíreniu koronavírusu. Automaticky tak narástol počet nezodpovedných vodičov, ktorí svojou extrémne rýchlou jazdou ohrozovali seba, ale aj ostatných. Navyše boli dni, kedy bola na cestách minimálna premávka. A rýchlosť veruže nebol jediný problém. Odvážni vodiči čoraz častejšie jazdili aj v podnapitom stave. A bolo úplne jedno, či je to muž, alebo žena, starý, či mladý človek. Jednoducho sa rozbehla doslova hra „kto z koho“ a len šťastím sa nestalo podstatne viac nehôd ako bolo prezentovaných v médiách. Pár z nich bolo humorných, pár takých, pri ktorých behal mráz po chrbte, a ostali po nich len trúchliaci príbuzní.
Teraz sa už zdá, že korona je pomaly na ústupe. Domnievam sa, že policajti pomaly ale isto opäť vyjdú na cesty a jednoducho budú musieť začať vyberať pokuty, ba možno ešte viac, ako pred krízou, keďže všetky tieto opatrenia štát stáli nemalé peniaze, ktoré sa jednoducho musia do kasy vrátiť.
Ja sám som už videl za posledné dni niekoľko cestných kontrol, kde policajti očividne riešili priestupcov na mieste. To teda znamená, že sankcionovanie hriešnikov za volantom pokutami sa už pomaly ale isto vracia do starých koľají.
Avšak si nemyslím, že s formami objektívnej zodpovednosti prestanú alebo uberú len tak mávnutím ruky. Je to stále určitá forma sankcie, ktorá má svoje pre aj proti.