Tento veľmi želaný stav je na míle ďaleko. Avšak existuje jedno mesto, ktoré má k tomu veľmi blízko. Uhádnete ktoré? Ja vám to prezradím. Sú to Helsinki. V minulom roku na tamojších cestách nezomrel ani jeden chodec a ani jeden cyklista.
Ako sa im to podarilo? Jednoducho zaviedli takú politiku, ktorá slabších účastníkov chráni v maximálnej možnej miere. V množstve ulíc zaviedli maximálnu povolenú rýchlosť len na 30 km/h. Na predmestiach je 40 km/h, a až v okrajových častiach je 50 km/h.
Vývoj nehodovosti v Helsinkách
Ako každé mesto, tak aj Helsinki bojujú s nehodovosťou. Kým ešte koncom minulého storočia ročne pri nehodách umieralo do 30 ľudí, v roku 2010 to už bolo len 7 ľudí. Za minulý rok zomreli traja. Jeden vodič osobného auta a dvaja motorkári.
Pribúdajú aj kamery
Tento rok plánujú nainštalovať ďalších 70 kamier na kontrolu priechodov pre chodcov. Vďaka tomu bude možné vodičov, ktorí ignorujú priechody pre chodcov, ľahšie vystopovať a sankcionovať.
„Zlepšenie bezpečnosti premávky je súčtom niekoľkých faktorov. Bezpečnosť premávky sa vylepšila zlepšením cestného prostredia, zvýšením kontroly premávky, vývojom opatrení a technológií bezpečnosti vozidiel, a zlepšil sa aj rozvoj záchranných služieb. Kľúčovým faktorom bolo aj zníženie rýchlosti,“ povedal pre Mobil Stern dopravný inžinier Jussi Yli-Seppäl.
Je to správna cesta?
Zníženie rýchlosti nemusí byť vždy tou správnou cestou. Chýba je v ľuďoch. Ak chodec nespraví jeden krok, vyhne sa zrážke, ak vodič nebude ťukať do mobilu, tiež sa vyhne zrážke. Ak sa cyklista nebude ryť a šaškovať pomedzi autá, tiež sa mu nič nestane. Lenže mám pocit, že účastníci cestnej premávky sa až príliš často spoliehajú na toho druhého. „Veď ma určite vidí! Veď určite zastaví! To určité stíham! … a tak by sme sa mohli pokračovať ďalej. Bol by som rád, keby ľudia opäť začali používať hlavu. Aj keď, nikdy neviete, čo sa môže stať… Každopádne, riziko treba minimalizovať.
Zdroj: DN
Ilustračné foto: SITA