…A vidím to sám na sebe: už ani neviem, v ktorom vrecku mám kľúč (vďaka bezkľúčovému prístupu i zapaľovaniu), sedadlo po kolegovi si nastavím ťuknutím na číslo pamäte, naštartovať bez stlačenej spojky či nohy na brzde mi autá už tiež nedovolia. Pri parkovaní mi všeličo pípa, čiary na displeji mi ukazujú, kam smerujem, niektoré systémy mi vôbec nedovolia „ťuknúť“, nehovoriac o tých, ktoré si parkovacie miesto zamerajú a ja len pridávam plyn, aby auto samo zaparkovalo. Alebo dokonca ho zaparkujem zvonka cez mobil, ak je miesto úzke. Počas jazdy? Systém monitoruje tlak v pneumatikách a iné dôležité údaje.
Samozrejme, upozorní, ak niečo nie je v poriadku. Adaptívny tempomat ma nepustí k vozidlu predo mnou bližšie, než je nastavená vzdialenosť, a dokonca mi sám spomaľuje podľa dopravných značiek. Automat ma udržiava v jazdnom pruhu, ak sa nesústredím a mimovoľne by som ho chcel opustiť. Po pár hodinách ma pinknutie a ikonka pošlú na kávu. A to už nehovorím o takých samozrejmostiach, akými sú ABS a ESP, prednedávnom zázraky techniky. Viem, nie všetko je v každom aute a tiež viem, že svet automobilov speje k autonómnej, automatickej jazde. Ide o bezpečnosť, emisie a ktovie čo všetko až po politiku.
Na jednej strane toto všetko obdivujem. Na druhej, ak si spomeniem, čo všetko som musel urobiť, len kým som naštartoval tatkovu pôvodnú Octaviu, teda ručne dotiahnuť benzín do karburátora, vytiahnuť roletku na chladiči, vytiahnuť sýtič, zošliapnuť spojku a skúsiť, či to „chytí“ a všetko to porovnám s dnešným komfortom a bezstarostnosťou, nemôžem sa ubrániť myšlienke, že vďaka pokroku ako vodiči totálne degenerujeme. Iste, vodič nemusí vedieť o aute takmer nič, aby ho používal, to je fajn. Súčasne však tvrdím, že vďaka tomu dnes dokáže jazdiť aj totálne „drevo“, telesné i duševné. Také, ktoré netuší napr. o prerušovanom brzdení, dávkovaní plynu v klzkej zákrute, rozbehu na klzkom kopci, parkovaní do úzkeho priestoru. A jazdí bez problémov. Len nedajbože, aby niektorý zo systémov zlyhal – čo i len pre zašpinený radar či spätnú kameru. Tak povedzte sami, degenerujeme vďaka pokroku alebo nie?
Foto: archív