Na stole vo Washingtone majú nepríjemnú súdnu žalobu s prvkami moderného otrokárstva. Medzi svetoznámymi firmami a značkami, ktoré sú obvinené zo zneužívania afrických detí v Demokratickej republike Kongo na ťažbu kobaltu potrebného do batérii, figuruje aj automobilka Tesla.
Okrem spoločnosti s aktuálne najpredávanejšími elektromobilmi na svete, ktorej majiteľom je vizionár Elon Musk, čelia žalobe aj firmy Apple, Alphabet (matka Google), Microsoft, či Dell. Rodičia detí z DR Kongo, ktorá patrí k najchudobnejším krajinám na našej planéte, obviňujú technologické špičky zo zamestnávania a mrzačenia detí v kobaltových baniach. Deti, ktoré prestali chodiť do školy, dostávali údajne za hodinu plat 1,50 dolára. Podľa britského denníka The Sun to boli dokonca len 2 libry na deň, pričom v baniach dreli šesť dní v týždni.
Drvivá väčšina surovín na výrobu lítiových batérií, elektronických zariadení, telefónov alebo počítačov, pochádza v podstate len z niekoľkých krajín sveta. Trh s akumulátormi je tak závislý na dodávkach z Argentíny, Austrália, Čile, Číny a spomínaného Konga, kde sa ťaží viac ako polovica celkovej produkcie vzácneho kobaltu. Nestabilná geopolitická situácia v tejto oblasti sa však môže kedykoľvek prejaviť na zmene ceny týchto vzácnych kovov.
V spomínanej súdnej žalobe, ktorú v USA podala nezisková organizácia International Rights Advocates, viac ako tucet rodín z Konga obviňuje technologických gigantov zo zodpovednosti za smrť šiestich detí. Navyše, ďalšie maloleté a školopovinné osoby utrpeli pracovné zranenia s trvalými zdravotnými následkami. Deti, z ktorých niektoré nemali ani 6 rokov, museli pre extrémnu chudobu svojich rodín pracovať v kobaltových baniach britskej ťažobnej spoločnosti Glencore.
Podľa štatistiky amerického Úradu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu (EERE USA) pochádza približne 91 % všetkého lítia pre výrobu lítiových batérií len z troch krajín sveta, a to z Austrálie (44 %), Čile (34 %) a Argentíny (13 %). Ďalšie kľúčové suroviny, ktoré sa využívajú na produkciu akumulátorov, sa dovážajú z veľkej časti z jedinej krajiny. Napríklad spomínaných 59 % kobaltu dodáva DR Kongo, dokonca 67 % prírodného grafitu dodáva na svetové trhy Čína.
Trhová cena kobaltu za posledné štyri roky značne kolísala. Nebol to však len dôsledok geopolitickej situácii v DR Kongo, ale tiež napríklad pre masívny rozvoj výroby akumulátorov do elektromobilov. Podľa niektorých odborníkov cena kobaltu od roku 2016 do konca marca 2018 vzrástla dokonca o 350 %. Avšak počas posledného roku a pol sa cena opäť prepadla o 70 %. Nedostupnosť vzácneho kobaltu má za následok aj fakt, že výrobcovia batérii ho v akumulátoroch čoraz častejšie nahrádzajú dostupnejším niklom.
Tak-či onak, znalci problematiky zdvíhajú varovný prst, pretože zdroje surovín na výrobu akumulátorov sú obmedzené. Navyše, ich ťažba výrazne negatívne zasahuje do životného prostredia. Nielen „zelení odborníci“ preto zdôrazňujú, že najšetrnejším spôsobom, ako vzácne kovy získavať, je recyklácia. Podľa organizácie Bloomberg New Energy Finance by bolo možné pomocou recyklácie získať do roku 2030 až 100.000 ton kobaltu ročne zo všetkých akumulátorov do automobilov a elektroniky.
-jj-, zdroj: UNESCO, IRAdvocaats, pactworld.org, foreignbrief.com