Často, keď vidím vyslovene agresívne správanie sa niektorých vodičov najmä vo vypätých situáciách, ktoré by vyriešila práve chladná hlava, spýtam sa: – Prečo sa z nejedného slušného človeka stáva agresor, keď si sadne za volant? Nebudem nad touto otázkou filozofovať, pretože moja skúsenosť je v poslednom čase ešte horšia. Už štyri krát sa mi za ostatné štyri mesiace stalo to isté: omylom, nechtiac, z nevedomosti som sa ako chodec ocitol na chodníku, či pruhu vyhradenom pre cyklistov. Myslím si, že nie som hlupák. Miestami týchto príhod bolo Los Angeles, Frankfurt, Viedeň a Amsterdam. Uznávam, ako chodec som predsa len menej pozorný než v pozícii vodiča, navyše značenie takýchto miest nie je vôbec jednotné a ako cudzinec sa predsa len viac pozerám kvôli orientácii i zo zvedavosti po okolí, než pozorne pod nohy. Niekde sú značky umiestnené inak, než som zvyknutý, niekde ide o inú farbu asfaltu, inde o rôzne čiary oddeľujúce časti širokého chodníka. Ešte komplikovanejšie je to pred priechodmi na zložitých križovatkách. A aby som sa vrátil na začiatok: vo všetkých štyroch prípadoch som zažil to isté,: rýchlo idúci cyklista (a raz aj cyklistka), hoci bolo okolo mňa miesta dosť a vidieť ma bolo zďaleka, do mňa takmer vrazili a vrčali na mňa slová, ktorým som našťastie v Amsterdame nerozumel, ale v ostatných prípadoch, bohužiaľ, áno a ich preklad si netrúfam v našom slušnom časopise napísať. A tak sa vrátim na začiatok ešte raz, tentoraz na úplný: človek je evidentne agresívny živočíšny druh. Jeho agresivitu zrejme zvyšuje rýchlosť pohybu vyššia, než je mu prírodou daná. A hustota rovnako sa pohybujúcich jedincov v bezprostrednom okolí. Jej veľkosť nezávisí od veku a pohlavia. Jediné, čo ju dokáže krotiť, je inteligencia. Milí agresívni vodiči a vodičky akéhokoľvek „pohybovadla“ – nechýba vám práve táto danosť, bez ktorej sa na cestách a chodníkoch onedlho pozabíjame?!
Ilustračné foto: Youtube