Test: Seat Tarraco 1.5 TSI 150 Xcellence

Je zbytočné čokoľvek zahmlievať, Tarraco je súrodencom koncernového Volkswagenu Tiguan Allspace a Škody Kodiaq. Zdieľa s nimi spoločnú podlahovú platformu aj technické podskupiny. Dizajnovo sa mi však páči najviac. Aspoň čo sa týka exteriéru. Má najnápaditejšie detaily – počnúc dramaticky pôsobiacimi prednými svetlometmi, končiac zadnými skupinovými svetlami, ktoré sú prepojené červenou odrazkou. Mimochodom, Tarraco je nositeľom nového dizajnového jazyka, ktorý budú mať prakticky všetky nasledujúce modely tejto španielskej automobilky.

Digitálny svet

Prístrojová doska je pekná jednoduchá, dominantou je – ako inak – veľký dotykový displej navigácie, informačného a multimediálneho systému uprostred. Má krásnu grafiku s vysokým rozlíšením, dobrú citlivosť a rýchle reakcie. Je umiestnená pekne hore, v zornom poli vodiča, ale keď je slnko nízko a oprie oň svoje lúče, tak na ňom nič nevidíte. Našťastie, na prístrojovom štíte si môžete nastaviť rôzne zobrazenia a do jeho stredu umiestniť trebárs aj navigáciu zo spomínaného stredového displeja. Prístrojový štít je totiž plne digitálny. Naprieč uhlopriečkou má 10,25 palca, má tri základné režimy zobrazenia a do jeho stredu môžete položiť údaje palubného počítača, audiosystém, telefón, asistenčné systémy alebo už spomínanú navigáciu. Všetko to robíte prostredníctvom tlačidiel na pravom ramene volantu. Musím povedať, že aj prístrojový štít má vysoké rozlíšenie a peknú grafiku. Človek sadne do Tarraca, zbadá tieto dva displeje, k tomu pekný drevený dekor (evidentne falzifikát dreva), ktorý mal náš exemplár a hneď je z toho hotový. A vydrží mu to aj dlhšie, pretože si vie nastaviť perfektný posed za volantom – všetko má pekne poruke. Chválim, že takmer všetky dôležité a často používané funkcie sa ovládajú priamo, teda buď tlačidlami, alebo otočnými ovládačmi. Jedinou výnimkou z môjho pohľadu je nastavovanie intenzity podsvietenia displejov a ovládačov. Tie musíte meniť cez dotykový displej, navyše hlboko v menu a než sa k tomu dopracujete, tak prejdete desiatky až stovky metrov. Bez toho, aby ste pozerali na cestu. Výborne sú riešené aj odkladacie priestory. Tvorcov chválim za dobrý prístup k odkladacím priestorom. Tak napríklad za prevodovou pákou je držiak na dva poháre. Ramienka držiakov však môžete zasunúť, čím vznikne veľkoplošný priestor na drobnosti. V skutočnosti ani nie drobnosti, pretože tam s rezervou vložíte trebárs okuliare, kľúče, peňaženku… Skrátka všetko možné, a nemusí to byť práva malé. Veľmi prakticky je riešená aj polička na odloženie smartfónu – samozrejme s možnosťou indukčného nabíjania mobilu. Polička je v dobrom dosahu ruky pred prevodovou pákou a okrem toho, že má gumené dno, je aj riadne sklonená smerom dopredu dole, takže z nej mobil nevyletí ani pri najrýchlejšej možnej akcelerácii.  V priestore poličky sú aj dva USB konektory, konektory AUX a napájania s 12 V.  Jedinou, nie celkom príkladne zvládnutou schránkou je tá pred spolujazdcom. Je plytká.

Na chvíľu sa vrátim k posedu za volantom. Pozícia štvorlístka sedadlo – volant – prevodová páka – pedále voči sebe je dobrá, dokonca aj tvar sedadla a volantu je dobrý, ale o rozložení plynového pedála a opierky ľavej nohy to už, žiaľ, nemôžem povedať. V mojej prirodzenej polohe mi totiž vytáčali chodidlá, takže som po dlhšej jazde cítil kĺby.

Rodinný

Vzadu je kopec miesta – nad hlavou, na kolená aj na chodidlá. Aj keď sú predné sedadlá v najnižšej polohe, aj vtedy si pasažieri sediaci vzadu môžu zasunúť svoje chodidlá pod predné sedadlá a zmenšiť tak uhol skrčenia kolien. Jedine v priečnom smere treba počítať s tým, že Tarraco nie je osobná verzia veľkej dodávky. Na šírku je to pre troch dospelých – ako v každom podobnom aute – natesno. Samotné sedadlá sú príjemné tvarom aj tuhosťou výplní. Sedáky sú delené v pomere 40:60, pričom sú nezávisle na sebe posuvné v pomerne veľkom rozsahu. Operadlá sú zasa delené v pomere 40:20:40 a aj ony umožňujú nastaviť sklon. Po sklopení strednej časti môžete prevážať v aute trebárs aj lyže. Oceňujem, že aj vzadu je USB a 12-voltový konektor, zároveň sa však pýtam, prečo iba po jednom z každého. O tepelný komfort pasažierov vzadu sa postarajú výduchy klimatizácie ústiace zo stredovej konzoly (a samozrejme tiež na podlahe) a vyhrievanie sedadiel. Testované auto malo navyše v opcii programovateľné nezávislé kúrenie – nenahraditeľná vec v zime. Skrátka skvelé rodinné auto, ktoré sa prispôsobí vašim potrebám. Mimochodom, keď používate auto ako rodinné, určite sa zídu výklopné stolíky zo chrbtovej strany predných sedadiel. Ich zaujímavosťou je protišmyková časť.

Dva plus 

Testovaný exemplár mal v kufri ešte dve ďalšie sedadlá. Avšak tie sú leda tak pre deti. V podstate kardinálnym problémom ani nie je samotný priestor, ale to, že sedáky sú príliš nízko – prakticky na podlahe – a tak sú nohy a kolená pre dospelých ľudí v absolútne neprijateľnej pozícii. Deťom to však vadiť nebude, navyše vedľa seba po oboch stranách majú malé úložné poličky na svoje obľúbené hračky. A aby im cesta ubiehala rýchlejšie, tak môžu sledovať obláčiky cez panoramatické strešné okno. To je dvojdielne, prednú časť možno otvoriť. V sedemmiestnej konfigurácii nemožno počítať s ohurujúcou kapacitou kufra, ale v päťmiestnej konfigurácii máte k dispozícii už 700 dm³ a po sklopení operadiel druhého radu až 1 775 dm³. To však nie je všetko, operadlo spolujazdcovho sedadla môžete preklopiť dopredu a v kabíne prevážať aj veľmi dlhé predmety – trebárs surfovaciu dosku. Daňou za túto vychytávku je, že smerom dozadu má operadlo menší rozsah nastavenia. Musím zdôrazniť, že manipulácia so sedadlami je veľmi intuitívna a ľahká. Navyše, ťahdlá a páčky sú vždy dostupné tak, aby ste sa nemuseli načahovať hlboko do útrob auta. Konštruktéri nezabudli ani na miesto pre plató, keď ho nepotrebujete – môžete ho odložiť do štrbinky pod dnom v zadnej časti kufra.

Nenudil by sa ani dvojliter

Tarraco je k dispozícii s 1,5 TSI, 2,0 TSI a dvoch výkonových verziách motora 2,0 TDI. Celkovo pokrýva výkonové pole 110 – 140 kW (150 – 190 k). My sme na prvý test mali verziu s motorom 1,5 TSI 150. Výkon 110 kW v spojení s krútiacim momentom 250 Nm na bežné jazdenie s veľkou rezervou postačuje, no musím povedať, že na moje predstavy je tento motor hraničný. Proste, keď sedím v takomto aute, tak chcem viac. Netvrdím, že motor 1,5 TSI 150 je utrápený, ale som presvedčený o tom, že s dvojlitrovým motorom by Tarraco dokázalo za obdobných podmienok jazdiť prinajmenšom za rovnakú spotrebu. A pritom by mi dával viac radosti. Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť auta by sa dokonca zrejme ani ten dvojliter nenudil. Mám tým na mysli, že by nebol predimenzovaný a zbytočne prevýkonovaný. Vráťme sa však k motoru 1,5 TSI 150. Má pekný zvuk a krútiacim momentom vás podporí už od nízkych otáčok, jeho problémom je, že výkon nerastie tak razantne, akoby som si to želal. Navyše, na zošliapnutie plynu reaguje s turbodierou. Za nie celkom vydarené považujem aj naladenie spojky a mapovanie motora pri rozjazde z miesta. Keď som si totiž nedával pozor, tak sa mi občas stalo, že auto začalo skákať. Výsledná spotreba 8,0 l/100 km v podstate nie je zlá, ale dosiahol som ju len preto, že som cez víkend zvoľnil aj hustota premávky radikálne klesla. Cez týždeň som bežne som jazdil cez 8 l/100 km, a to sa mi najväčším zápcham darilo vyhýbať. Svoj efekt neurobilo ani vypínanie dvojice zo štyroch valcov v nízkom zaťažení.

Štvorkolka iba s automatom

Ako som už naznačil, motor spolupracuje s manuálnou prevodovkou, má šesť stupňov, ktoré sú dobre zladené na slovenské podmienky. Vždy a všade nájdete taký prevodový stupeň, aby sa motor cítil dobre, resp. aby mal dostatok rezervy na zrýchlenie. Chod samotnej prevodovky je presný a ľahký. Jednotlivé dráhy sú dobre definované. Dodávam, že motor 1,5 TSI 150 sa dodáva iba so šesťstupňovým manuálom a iba s pohonom predných kolies. Keď si chcete dopriať pohon všetkých štyroch kolies, v SEATe nazývaný 4Drive, tak musíte siahnuť po motore 2,0 TSI 190 alebo 2,0 TDI 150, resp. 190. Zároveň platí, že všetky verzie s pohonom 4Drive sú spojené so sedemstupňovou dvojspojkovou robotizovanou prevodovkou DSG. Takže štvorkolku s manuálom nedostanete.

Typický Volkswagen

Podvozok je typický VW podvozok, a myslím to v dobrom. Je totiž vyladený tak geniálne, že s Tarracom vie byť rýchly ktokoľvek. Ak to trochu preženiem, tak aj úplný mantinel. Nielenže je dobre čitateľný, ale odpúšťa veľa vašich chýb, dokonca ich rieši za vás. Veľmi ľahko ho nasmerujete tam, kam potrebujete, veľmi ľahko skorigujete smer… a keď pritom urobíte nejakú chybu a tá chyba nie je taká veľká, že je v úplnom rozpore so všetkými fyzikálnymi zákonmi, tak ju za vás ten podvozok určite vyrieši. Samotný podvozok je na rozbité cesty trochu tvrdší, než by sa mi páčilo, ale bežné nerovnosti našťastie nebúchajú do karosérie. Na druhej strane, práve tá dynamická pevnosť dáva Tarracu precíznu ovládateľnosť a obrovské sebavedomie v zákrutách. To sebavedomie sa nevzťahuje iba na auto, ale aj na vás – vodiča. Samozrejmosťou je voľba jazdných režimov SEAT Drive Profil s troma základnými profilmi – Eco, Normal, Šport a štvrtým Individual, v ktorom si charakteristiku jednotlivých podskupín môžete nastaviť podľa vlastného uváženia. Tlmiče testovaného exempláru však nie sú adaptívne, takže si vo všetkých štyroch režimoch musíte vystačiť s jedným nastavením. Za tie (teda za DCC) si musíte priplatiť 750 eur. Dodávam, že odhlučnenie podvozka je celkom dobré, ani jazda po mokrej vozovke nebola otravná. Na druhej strane aerodynamický šum počuť už aj v stovke, ale na moje veľké prekvapenie ten hluk nestúpal exponenciálne s rastúcou rýchlosťou.

Pomôže v núdzi

Samozrejmosťou je široká škála komfortných, bezpečnostných a asistenčných prvkov. Spomeniem Lane Assist (monitorovanie jazdy v jazdnom pruhu), rozpoznávanie únavy vodiča, Front Assist (radarové monitorovanie okolia pred vozidlom s varovaním na potenciálnu nehodu) s funkciou City Emergency (autonómne núdzové brzdenie v mestských podmienkach, keď vodič na varovania nereaguje), systém rozšírenej proaktívnej ochrany chodcov a cyklistov, Emergency Call (núdzové volanie pomoci pri vážnej havárii nezávisle od mobilného telefónu), cúvaciu kameru s aktívnymi asistenčnými čiarami, Easy Access (bezkľúčový prístup a štartovanie tlačidlom plus elektricky ovládané veko batožinového priestoru s funkciou bezdotykového ovládania podkopnutím popod nárazník) či SEAT Full LED svetlá vpredu aj vzadu. To všetko je vo výbave Xcellence v sérii. Pravda,  tie LED svetlomety majú výbornú účinnosť stretávacích svetiel, ale diaľkové už nie sú také presvedčivé. Chýba im intenzita vo väčšej diaľke pred vozidlom. V opcii sme mali aj balík Safe Driving s asistentom diaľkových svetiel, systémom pre sledovanie mŕtveho uhla, kontrolou okolia pri cúvaní, proaktívnym bezpečnostným systémom Pre-Crash a Rollover Assist. V opcii sme mali aj elektricky sklopné ťažné zariadenie, panoramatické strešné okno, balík Winter Pack s vyhrievanými sedadlami atď. Ak by som do niečoho ešte investoval, tak by to bola audiosústava BeatsAudio, pretože tej sériovej chýba dynamika.

SEAT Tarraco sa zaradil medzi vydarené rodinné SUV. Osobne by som si želal silnejší motor a pohon všetkých štyroch kolies, ale základ – to znamená tuhosť karosérie, vnútorný priestor a variabilita, podvozok, výbava – sú dobrým predpokladom úspechu.

Stručne:SEAT Tarraco 1,5 TSI 150 Xcellence

Čo treba uznať: Priestor, dizajn, podvozok. Všetky tri sú skvelé.

Čo nám chýbalo: Trochu životaschopnejší motor.

Čo nás prekvapilo: Aerodynamický šum nerastie s rýchlosťou exponenciálne.

Základné technické parametre

SEAT Tarraco a konkurenti

Text: Peter Varga, foto: autor