Prvé dvojdverové automobily Škoda Octavia začali z výrobnej linky mladoboleslavského závodu schádzať v januári 1959, spolu so svojimi predchodcami Š 440 a Š 445 ktoré boli veľmi obľúbené. Karoséria Octavie pochádzala z predchádzajúceho modelu, ktorý bol známy ako Spartak. Po druhej svetovej vojne bol po autách v Európe veľký hlad. Preto prišlo rozhodnutie, že Škoda pripraví do výrobného programu nový model.
Pokračovateľ predvojnovej éry Škoda 1101 Tudor s dreveným rámom karosérie bol už nemoderný a v roku 1951 sa jeho výroba skončila. Prototyp nového auta mal byť hotový do 19. decembra 1953, vtedy mal totiž narodeniny prezident Antonín Zápotocký. Prvýkrát ho ukázali na prvomájovej manifestácii 1954 v Mladej Boleslave. Projekt počítal s rázvorom 2400 milimetrov a dĺžkou 3960 milimetrov. Hlavným konštruktérom bol František Přibyl, vedúcim konštrukcie karosérie bol Josef Velebný.
Želanie sa stalo skutočnosťou a v prvom mesiaci roku 1959 sa začala výroba nového modelu s názvom Octavia. Latinsky výraz „Octavia“ znamená ôsma, teda bol to ôsmy model značky, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, ale aj pozíciu vo vývojovej rade modernej generácie vozidiel s nezávislým zavesením všetkých kolies od prvého typu z roku 1933. Najprv vyrobili 3200 kusov krížencov, teda Octavií so starým podvozkom vpredu s listovým perom. Od konca februára už vyrábali úplné Octavie s motormi 1089 cm3 / 29,4 kW a Octavie Super so silnejším 1,2 l/33 kW benzínovým motorom. Pod kapotou bol spoľahlivý radový štvortaktný štvorvalec ktorý cez štvorstupňovú manuálnu prevodovku poháňal zadné kolesá. Octavia dosahovala najvyššiu rýchlosť 110 km/h a na 100 km spotrebovala 7,7 l benzínu. Nový modelový rad Octavia priniesol okrem atraktívnych tvarov aj vyššiu úroveň jazdného komfortu a ovládateľnosti vďaka vinutým pružinám a skrutnému stabilizátoru prednej nápravy. Počas roka 1959 dostali modely Octavia nové, účinnejšie asymetrické hlavné svetlomety ktoré výrazne posilnili bezpečnosť vozidla.
Octavia bol teda ôsmy model znárodnenej automobilky. Od Spartaka sa líšil rýchlostnou pákou pod volanom, novou palubnou doskou, z masky chladiča zmizli nemoderné fúzy, ale najmä nad prednou nápravou už nebolo listové pero, ale v lichobežníkovej náprave dve vinuté pružiny s kvapalinovými tlmičmi pruženia. Octavia mala preto oveľa lepšie jazdné vlastnosti i keď vzadu listové pero ostalo. V prototypoch sa vinuté pružiny skúšali aj vzadu ale kládli vysoké nároky na tlmiče pruženia, ktoré navyše pochádzali od externého dodávateľa. Konštruktéri sa rozhodli neriskovať a zadné pero ostalo listové. Výmena prednej nápravy si vyžiadala úpravy prednej časti karosérie, najmä podlahy a podbehov a priečnej steny. Základom prednej nápravy bola zváraná oceľová nápravnica, ktorá bola ku karosérii pripojená ôsmimi svorníkmi. Celá náprava sa na karosériu montovala ako jeden celok. Kolesá mali priemer 15 palcov a disky boli modernizované celokovové. Octavia dostala aj vylepšený motor. Mal blok z hliníkovej zliatiny, ale odlievaný ešte do pieskovej formy, liatinovú hlavu a rozvod OHV. Najväčšou zmenou boli vkladané tenkostenné pánvy v ojniciach, namiesto pôvodných ojníc, ktoré mali výstelku vyliatu priamo do telesa ojnice. Zjednodušila sa tým oprava, lebo pánva sa dala ľahko vymeniť. Nový bol aj sací koš na olejovom čerpadle, ktorý zabezpečil, aby sa neodlievala hladina oleja pri jazde v strmom stúpaní. Pod benzínové čerpadlo i karburátor sa montovali izolačné podložky z plastu. Ventilátor na domáci trh mal štyri lopatky, do teplejších krajín sa montoval šesťlopatkový. Octavia mala aj nový kardan, zhodný mala aj výkonnejšia Octavia Super.
V septembri 1960 sa na výstave strojárenského priemyslu v Brne, predstavila Octavia Combi s dvojkrídlovými, horizontálne členenými piatymi dverami. Zaujala nielen koncepciou karosérie, ale mala ako prvá vzadu krídelka a hrdlo nádrže schované pod odklopnými dvierkami v pravom zadnom blatníku. Úplne nová bola aj predná maska, ktorá stratila nemoderný horizontálny dielec s logom. Až v januári 1961 dostali tieto vylepšenia ja nové sedany Octavia, Octavia Super i Felicia. . Vozidlo s kompaktnými vonkajšími rozmermi 4 065 x 1 600 x 1 430 mm ponúkalo pri obsadení až piatimi osobami batožinový priestor so základnou dĺžkou 965 mm a s objemom 690 l. Po sklopení operadiel zadných sedadiel bolo možné naložiť až 1 050 litrov nákladu. Octavia sa podobne ako Spartak stala veľmi obľúbenou, ale pre mnohých nedostupnou. Keď ťažké päťdesiate roky dvadsiateho storočia vystriedal politický odmäk šesťdesiatych rokov, zlepšila sa kúpna sila obyvateľstva a Octavia bola dostupnejšia. V decembri 1962 však Octavia zdražela z 29 500 korún na 38 000, Octavia Combi stála 43 000 korún.
Najvyššia športová Octavia s prívlastkom Touring Sport bola uznávaným športovým autom. Mala motor s objemom 1221 kubických centimetrov, kompresný pomer 8,4, dva karburátory a výkon 55 koní (40,5 kW) pri 5500 otáčkach.
Posledná dvojdverová Octavia, verzia Super sivej farby, opustila výrobnú linku v Mladej Boleslave 11. apríla 1964, aby uvoľnila miesto úplne novému radu vozidiel Škoda 1000/1100 MB so samonosnou karosériou a motorom vzadu. Posledné kombi opustilo Kvasiny 21. decembra 1971. Do nástupu Favorita v roku 1987 to bol posledný model Škody s motorom vpredu. Od roku 1959 do roku 1964 vyrobili v Mladej Boleslave 229 531 kusov sedanov. Verziu kombi vyrábali v Kvasinách, do decembra roku 1971 tam vyrobili ďalších 54 244 kusov.
Škoda Octavia si vydobyla pevné miesto na trhu a teší sa obrovskej popularite nielen doma, ale aj vo svete. Svedčí o tom takmer 6,5 milióna vyrobených exemplárov všetkých generácií od roku 1959. V súčasnosti okrem hlavného výrobného závodu schádzajú modely Octavia z výrobných a montážnych liniek aj v Číne, Indii, Kazachstane a Alžírsku. A keď už listujeme v rokoch minulých – v rozšírenej béžovej farbe stála aj v mojej garáži a verne mi slúžila bez vážnejších technických problémov takmer desať rokov. Bolo to moje prvé auto a dodnes naň s láskou spomínam…
Juraj Paška, foto: archív