Ruku na srdce: kedy ste naposledy s autom zavítali do takého terénu, že ste zostali visieť na bruchu? Asi viete, kam tým mierim. SUV sú nepochybne štýlové autá, ale ak ich kúpu niekto obhajuje ich praktickou stránkou, nemá celkom pravdu. Väčšina kombíkov poskytuje pre posádku a batožinu rovnako veľa miesta. Áno, v SUV sa vyššie sedí a lepšie sa doň nakladajú detské sedačky, ale či je to dostatočný argument na kúpu auta s vyšším ťažiskom a spotrebou, to už nechám na zváženie čitateľov. Pohon 4×4 tak zostáva jediný pádny argument v prospech SUV, ak teda vôbec je v ponuke. Čo keď vám poviem, že existuje auto, ktoré ponúka vyšší posed, nižšiu spotrebu, lepšiu využiteľnosť a neporovnateľne viac priestoru než SUV? Je ním MPV Peugeot Rifter. Strávil som s ním viac týždňov a nevychádzal som z údivu, ako veľmi mi toto auto prirástlo k srdcu.
Je to Peugeot
Nie je tajomstvo, že Peugeot Rifter má priamych súrodencov v podobe Citroënu Berlingo a Oplu Combo. Rifter má však nezameniteľnú identitu Peugeotu. Popri dizajne prednej časti, ktorá je v súlade s dizajnovým jazykom značky, je najväčším identifikátorom kokpit. Rifter má totiž pracovisko vodiča typické pre Peugeot. Je tu maličký viacuholníkový dvojramenný volant a na prístroje sa vodič díva ponad neho. Keďže Rifter má prirodzene vysokú stavbu karosérie, konečne je na prístroje aj poriadne vidieť. Dizajnéri Peugeotu sa dokonca nemuseli uchýliť ani k svojmu obľúbenému „krízovému“ riešeniu s opačne otočeným otáčkomerom. Tu sa všetky hlavné ručičky pohybujú v smere tých hodinových. Posed za volantom je príjemne zvýšený, s výborným výhľadom do všetkých strán. Vodič je obklopený tapacírmi dverí a masívnym stredovým tunelom. Tie sú v rovnakej výške, takže je možné si veľmi prirodzene oprieť lakte a nájsť si pohodlnú a prirodzenú polohu za volantom.
V prvom rade priestor
Napriek tomu, že predné miesta na sedenie sú zvládnuté veľmi dobre, v tomto modeli nie sú prioritou. Tou je maximálny priestor pre ostatných členov posádky a na batožinu vrátane množstva veľkých odkladacích priestorov. Za všetky spomeniem policu nad prednými sedadlami a masívnu schránku medzi vodičom a spolujazdcom. Už len nasadanie na zadné sedadlá veľmi uľahčujú posuvné zadné dvere. Toto riešenie doslova milujem. Nič vám tak neuľahčí nastupovanie či nakladanie detskej sedačky. Nehovoriac o tom, že keď vás niekto „priparkuje“, v podstate vás to nemusí trápiť. Samotné dvere sa otvárajú relatívne ľahko, majú dostatočne silnú aretáciu a na ich zatvorenie s nimi netreba trieskať ako zmyslov zbavený. Môžu byť vybavené roletkou a dokonca aj elektricky ovládanými oknami. Posed na zadných sedadlách je primerane zvýšený, takže pohybovo obmedzení ľudia sa sem usadia ľahko. Zadné sedadlá sú až prekvapivo výrazne tvarované, takže dobre podržia telo v zákrutách. Nie sú nastaviteľné, ale sú individuálne sklopné. Pri sklápaní sa zároveň sedák „potopí“ smerom k podlahe. Tým sa dostávame k batožinovému priestoru. Dostanete sa doň cez dosť veľké zadné dvere, na čo treba myslieť pri parkovaní. Po ich otvorení máte pred sebou 775 litrov priestoru s variabilným plató, ktorým môžete v prípade potreby predeliť v horizontálnej rovine priestor na polovicu. Po sklopení sedadiel a naložení po strechu sa tento priestor nafúkne až na 3 000 litrov! Veľký kočík sa sem však zmestí bez toho, aby ste ho museli rozoberať a sklápať sedadlá. Je to paráda. Po sklopení sedadiel (samozrejme, do roviny) sa Rifter takmer premení na malú dodávku. Vďaka vysokému stropu a spolujazdcovmu sedadlu, ktoré sa (síce po nepraktickej demontáži lakťovej opierky) dá sklopiť smerom dopredu, tu môžete prevážať ozaj veľké predmety. Za praktickú stránku si teda Rifter zaslúži veľkú pochvalu.
Pohoda…
Hneď po naštartovaní motora 1,5 BlueHDi som zostal veľmi prekvapený. Bol totiž mimoriadne tichý a kultivovaný aj hneď po studenom štarte. Pri jazde ho bolo miestami ledva počuť a čo ma v mrazivom počasí tešilo najviac, bolo, že auto veľmi rýchlo začalo kúriť. Do minúty začal z výduchov prúdiť teplý vzduch. K výkonu motora (96 kW/130 k) ani k jeho krútiacemu momentu (320 Nm) nemám výhrady. S prázdnym autom sa dalo jazdiť dostatočne dynamicky. Možno by som prijal väčšiu výkonovú rezervu, ale v tomto prípade si viac cením extrémne nízku spotrebu motora. Mimo mesta som dokázal jazdiť aj za niečo málo cez 5 l/100 km a v chladnom meste sa spotreba pohybovala v okolí 6,3 l/100 km. Celkový priemer 5,6 l/100 km je super. Veľmi príjemne ma prekvapila aj samotná jazda. Peugeot Rifter má veľmi príjemne a pohodlne nastavený podvozok. Je dobre odhlučnený, nebúcha, neodskakuje… Aj vďaka nemu z auta sršala pohoda, ktorá je na rodinných výletoch neoceniteľným spoločníkom.
Muchy
Žiaľ, ani Peugeot Rifter sa nezaobíde bez svojich múch. Na jednej strane neskutočne oceňujem, že jeho klimatizácia sa ovláda tlačidlami tak, ako by to v každom civilizovanom aute malo byť. Avšak cez auto nevidno na niektoré tlačidlá a napríklad kolískové ovládače teploty nie sú vôbec podsvietené. V noci ich teda človek chvíľu hľadá. Potom je tu vtáčia perspektíva pri parkovaní, ktorá je iba simulovaná a vytvára ju jediná kamera, ktorá si musí okolitý terén najprv načítať. Keď môže mať Dacia Duster 4 kamery, prečo nemôže Peugeot? Systém navyše nestíha spracovávať rýchlejšie parkovacie manévre. Ďalšia vec je vyhrievanie sedadiel. Keď je riadna zima, je to prvé tlačidlo, na ktoré siahnem hneď po naštartovaní. V Peugeote Rifter však toto tlačidlo odpovedá na pokyny asi až po minúte. Navyše je zle viditeľné (u spolujazdca ešte horšie) a ani nehovorím o tom, že ponúka iba jeden stupeň výhrevu. Konkurenti majú aj tri. Bluetooth je v tomto aute absolútne nepoužiteľný. Každý jeden človek, s ktorým som telefonoval, sa sťažoval, že mi vôbec nerozumie. Keď som volal s kolegom, čo zhodou okolností testoval Peugeot 308, počul som aj ja jeho sekane a trhane. Človek by čakal, že aspoň z Peugeotu do Peugeotu sa dovoláte bez problémov. A bluetooth nie je vôbec nová technológia. Čo ma však hnevalo suverénne najviac, je systém udržiavania vozidla v jazdnom pruhu. Ten je veľmi surový a nepríjemne vám rozpráva do riadenia v podstate stále – aj vtedy, keď ste ešte od čiary ďaleko. Občas ma doslova hodil smerom k autu vedľa mňa. Ani nechcem vedieť, čo si o mne musel myslieť jeho vodič. Jazda s týmto systémom je doslova nepríjemná a najhoršie je, že sa aktivuje vždy po naštartovaní auta. Na jeho vypnutie musíte nájsť ťažko dostupné tlačidlo pri vašom ľavom kolene, pričom ho musíte držať asi 3 sekundy. Zaujímavé, že tlačidlo ESC, ktoré je stokrát lepšie dostupné, aj keď sa ho bežný človek málokedy dotkne, stačí stlačiť krátko, aby sa ESC deaktivovalo. Škoda týchto nedokonalostí, lebo inak som bol z auta doslova nadšený. Možno facelift tieto záležitosti vyrieši.
Stručne: Peugeot Rifter 1,5 BlueHDi GT Line
Čo treba uznať: Rifter je vynikajúce rodinné auto.
Čo nám chýbalo: Lepší bluetooth, lepšia kalibrácia lane assistu.
Čo nás prekvapilo: Komfortný podvozok.
Cena: základ/test: 15 990/24 440 €
Záruka: 4 roky/80 000 km
Motor: vznetový preplňovaný R4/16V, zdvihový objem valcov 1 499 cm3, max. výkon 96 kW (130 k) pri 3 750 ot.min-1, max. krútiaci moment 300 Nm pri 2 000 ot.min-1. Emisie CO2 117 g/km. Jazdné výkony, spotreba: 0-100 km/h za 10,6 s, vmax= 186 km/h, spotreba výrobca/test 4,5/5,6 l/100 km.
Text: Juraj Hrivnák, foto: autor