Varovali ma pred písaním o témach, ktoré dobre nepoznám a ktoré som si poriadne nenaštudoval. Dodnes si pamätám jednu z poučiek: ak chceš písať o nejakej téme, musíš ju vedieť aspoň stručne definovať.
V ostatných mesiacoch sa u nás stalo módou písať o elektrických automobiloch. Najčastejšie o tom, ako už dnes, čo dnes, už včera bola absolútna hlúposť kupovať si autá so spaľovacím motorom. Ideálnou alternatívou je vozidlo s elektrickým pohonom, veď tak to robia v celej vyspelej Európe. A vysneným ideálom je Nórsko, kde sú z troch novokúpených áut dve elektrické. Mnoho kolegov v brandži naskočilo na túto vlnu a neustále opakujú súčasnú módnu mantru – jedinou alternatívou je elektromobilita. Vrcholom bol šot televíznej redaktorky z Londýna, ktorá pred niekoľkými dňami z televíznej obrazovky hovorila o úžasnom úmysle zaviesť v jednej z londýnskych štvrtí elektronické autá. Teda – nie poháňané elektrickou energiou, ale podľa tejto autorky elektronickou energiou… Vtipné bolo aj včerajšie video z Nórska, kde cyklista podvečer prekračuje na ulici les nabíjacích šnúr k elektromobilom.
Apropo, elektromibilita. Aby bolo jasné, nič proti nej nemám, práve naopak. Je to jedna z ciest, ako znížiť znečistenie nášho životného prostredia. Na zemeguli však dnes jazdí asi 1,3 miliardy áut. Je zaujímavé, že počet nových áut rástol vlani rýchlejšie ako počet obyvateľov. Väčšina má naftový či benzínový motor. Iba minimum z nich používa iný ako spaľovací motor.
Čo teda nahradí benzín a naftu? Alternatív je viacero. Niektoré z nich už používame, hoci v zanedbateľnej miere, ako napríklad stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG), skvapalnený ropný plyn (LPG), iné na svoju budúcnosť len čakajú (vodík). Nie je to tak dávno, čo experti považovali zemný plyn za vážnu a reálnu alternatívu k nafte či benzínu. Ešte pred niekoľkými rokmi predpovedali, že v roku 2020 by autá na zemný plyn mohli reálne predstavovať až deväť percent všetkých vozidiel, ktoré na svete jazdia. Zemný plyn sa mal stať dominantným palivom po benzíne a nafte.
Dnes sú vízie mierne odlišné. Niektoré krajiny sa viac zameriavajú na výskum a vývoj vodíkového pohonu, Európa naštartovala éru elektromobility. Ak štatistiky neklamú, v roku 2000 jazdilo v Európe deväťtisíc elektromobilov. Dnes je ich spolu s plug-in hybridmi a úžitkovými dodávkami viac ako milión, čo predstavuje asi 2 % všetkých áut v Európe. Očakáva sa, že na konci roku by ich podiel mohol narásť na 2,35 %. A hoci aj Európska komisia výrazne podporuje elektromobilitu, jedným dychom musíme povedať, že ešte stále zostávajú nevyriešené mnohé bazálne otázky, ako je napr. výroba elektrickej energie a s tým súvisiace znečisťovanie životného prostredia, jej skladovanie, problémy s výrobou a likvidáciou batérií či akumulátorov, nevyvinutá infraštruktúra vrátane dostatočnej siete nabíjacích staníc a pod. Aj významný slovenský automobilový odborník docent Lešinský dáva väčšie šance pri riešení problémov dopravy vodíku. Dá sa totiž vyrobiť z obnoviteľných zdrojov, akými sú napríklad vodná, veterná či slnečná energia, ale aj z biomasy a môže slúžiť ako palivo aj v klasických spaľovacích motoroch automobilov s upraveným systémom zmiešavania so vzduchom, pričom v takomto prípade sú škodlivé exhaláty trikrát nižšie ako v rovnakých agregátoch, ktoré spaľujú benzín, naftu alebo zemný plyn. Experti spočítali, že ak by Európska komisia podporila aj túto alternatívu, v roku 2050 by mohlo jazdiť po európskych cestách 350 miliónov vozidiel na vodíkový pohon…
Kým sa však k týmto métam Európa dopracuje, bude to ešte trvať zopár rokov. A na druhej strane, vývoj klasických spaľovacích motorov sa razom neskončil, naopak, vďaka novým technológiám sa výrazne znižujú škodlivé emisie vo výfukových plynoch najmä vďaka účinnejším filtrom pevných častí v autách s naftovým motorom a katalyzátorov v autách s benzínovým pohonom. Je faktom, že nové modely takmer všetkých automobilových značiek dnes spĺňajú prísne európske emisné normy a niet dôvodu, aby sme potenciálnych záujemcov o autá so spaľovacími motormi strašili povrchnými a zavádzajúcimi informáciami.
Ivan Mičko, foto: archív