Kia Niro vs Niro HEV vs Niro PHEV,

Niro ma zaujalo hneď pri našom prvom stretnutí. Modernú techniku totiž automobilka nezabalila do expresívneho kabátu, skôr naopak. Niro je pragmatikom.  Teda autom, ktoré bolo postavené na to, aby dobre slúžilo v meste aj počas rodinných výletov. Dizajnom pre mňa zaváňa tak trocha Amerikou, čo vari nie je na škodu. Každému sa navyše páči niečo iné, a tak poďme k faktom.

Základnú charakteristiku majú obidve verzie spoločnú. Stavbou karosérie sa Niro radí do skupiny aktuálne veľmi populárnych crossoverov, čo v praxi znamená pohodlné nastupovanie, zdravé vzpriamenejšie sedenie a dobrý výhľad. Vďaka rázvoru 2 700 mm má posádka dosť miesta na predných aj zadných sedadlách. Batožinový priestor je dobre prístupný cez veľké piate dvere a tu narážame na prvý rozdiel. Klasický hybrid má kufor s objemom 401 dm3 a pod dnom miesto na dojazdovú rezervu. Niro do zásuvky má kufor o čosi menší (324 dm3) a namiesto rezervy je pod dnom akumulátor. Pre prípad defektu vám preto automobilka pribalí lepiacu sadu.

Pracovisko vodiča

Podobne ako v prípade modelov s klasický pohonom je aj v prípade modelu Niro použitá klasická koncepcia stavby interiéru. Pracovisko vodiča je veľmi dobre usporiadané z pohľadu ergonómie aj  prehľadnosti. Ovládacie a informatívne prvky sú dostatočne veľké, majiteľ ich bude používať intuitívne. V prípade Nira do zásuvky vľavo od kulisy radenia automatickej prevodovky pribudlo tlačidlo voľby elektrického režimu. Pochvalu si interiér auta zaslúži aj za voľbu materiálov a kvalitné dielenské vypracovanie. Na test sme obidve autá dostali v najvyššej výbave, čo celkovo luxusný dojem z kabíny ešte umocnilo.

Luxus je fajn

Keď sa pozriete na cenovky testovaných modelov poviete si, že to nie je práve ľudovka. Maximálna výbava Platinum ceny podľa očakávania citeľne zdvihla. Treba preto dodať, že základná cena Nira je v prvom prípade 23 090 € a v druhom 31 390 €. V najvyššej výbave dostane v podstate všetko, čo Kia v súčasnosti do svojich modelov ponúka. Sedadlá čalúnené perforovanou kožou sú vyhrievané (aj zadné) a odvetrané (iba predné), na palube sme mali kompletnú zostavu prvkov pasívnej a aktívnej bezpečnosti, dobrú službu odvádzala navigácia, v dopravných zápchach aj na diaľnici sme takmer stále využívali služby adaptívneho tempomatu. Nič z aktuálnej ponuky moderných elektronických pomocníkov nám teda nechýbalo. Niro sme však už v redakcii testovali, a tak poďme k rozdielom v technike, lebo to je účelom multitestu.

Nemám kde

Klasický hybrid (HEV) je fajn. Auto nijako nedáva znať, že má pod kapotou niečo špeciálne. Elektromotor sa pripája nepostrehnuteľne, spaľovaciemu motoru pomáha pri akcelerácii, čo citeľne šetrí palivo. Tu a tam sa počas ustálenej rýchlosti rozsvietila kontrola jazdy na čistú elektriku. Toto auto je teda pre ľudí, ktorí nemajú možnosť pravidelne auto nabíjať. Bývajú v paneláku, v práci tiež nemajú možnosť pripojenia na elektrickú sieť. A myslieť na to, že ak chcem ušetriť musím hľadať rýchlonabíjaciu stanicu (20 kW)  a čakať 2 hodiny a 15 minút niekde v okolí kým sa auto nabije, sa mi nezdá ako práve praktické.

Príjemnou možnosťou je alternatíva manuálneho radenia prevodových stupňov. Ak sa pre túto možnosť rozhodnete, systém sa zo štandardného Eco režimu prepne do športového, kedy sústava na želania vodiča reaguje citeľne ochotnejšie (platí to aj pre PHEV). Týždňové súžitie s klasickým hybridom sme zakončili s priemernou spotrebou pod päť litrov benzínu na 100 kilometrov. S autom sme jazdili skôr úsporne a plynulo, expresívne zameraný vodič si asi hybrid kupovať nebude.

Môžem a chcem

Situácia sa samozrejme zásadne zmení v prípade, ak možnosť nabíjania doma alebo v práci máte. Niro PHEV totiž s plne nabitým akumulátorom dokáže iba na elektriku najazdiť necelých 50 kilometrov (úsporným spôsobom). A to už je celkom použiteľné číslo aj v prípade, ak do práce dochádzate nielen v rámci mesta ale aj z prímestského satelitu. Po príchode domov auto pripojíte na klasickú sieť a ráno máte túto porciu bezemisných kilometrov opäť k dispozícii. Dá sa teda povedať, že budete mať dve autá v jednom. Cez pracovný týždeň elektromobil, ktorému ani keď sa minie šťava nezostane stáť a cez víkend s ním viete bez akýchkoľvek obmedzení absolvovať aj rodinný výlet do vzdialenejších destinácií. O päťdesiat bezemisných kilometrov sa stará lithium-polymerový akumulátor s kapacitou 8,9 kWh, ktorý je ukrytý pod dnom batožinového priestoru. Z objemu batožinového priestoru ukrajuje 77 dm3 a k pohotovostne hmotnosti pridáva 84 kilogramov. Za Niro PHEV zaplatíte približne o 8 300 € viac (podľa výbavy). Čo za tieto „straty“ získate? S akumulátorom nabitým na plnú kapacitu viete jazdiť iba na elektriku a ak máte ťažšiu nohu, či jazdíte expresívnejšie, spotreba bude oscilovať okolo 2 litrov benzínu na 100 kilometrov. S takmer prázdnym akumulátorom bude spotreba podobná verzii s klasickým hybridom. Po okreskách viete jazdiť za 4,4 litra, v meste a po diaľnici približne za päť litrov. Výborný výsledok, čo poviete?

Pohodlne

Naše cesty dávajú autám zabrať bez výnimky. Výtlky, dláždené cesty či električkové priecestia v centre mesta. Testované dvojičky mali fešácke zliatinové disky s priemerom 18 palcov. Aj vďaka tomu, že Niro nie je expresívnym športovým náradím, sa ich podvozky z kvalitou našich ciest vyrovnávali veľmi dobre. Je súčasne pozitívne, že schopnosť podvozkov vyrovnať sa s nekvalitnými cestami sa neprejavila v húpavom efekte na dlhých diaľničných vlnách ani v nakláňaní sa auta pri rýchlejšom prejazde zákrut. K schopnosti podvozkov tlmiť rázy od kolies sa pridalo aj veľmi dobré utlmenie hluku od karosérie a podvozka, pozitívne hodnotenie dostala akustika v kabíne aj počas diaľničných presunov.

Hoci sa jedná o jedno auto, zákazníkov bude Niro loviť z dvoch táboroch. Už čoskoro automobilka pridá tretieho do partie, teda klasický elektromobil. Nie som si však istý či by som, vzhľadom na schopnosti verzie PHEV, po tejto alternatíve siahol. Bezemisnú jazdu v meste mi totiž dokáže Kia Niro ponúknuť už dnes.

Text: Peter Lacena, foto: Juraj Hrivnák