Na cestu z Bratislavy do Žiliny a späť sme vyrazili s autom, ktoré malo vo výbave inteligentný tempomat. Inteligentný znamená, že ak sa priblížite k autu idúcemu pred vami, vaše auto automaticky spomalí, no v pamäti nastavená rýchlosť zostane uchovaná. Po preradení do voľného pruhu teda auto akceleruje, aby vami zvolené tempo dosiahlo čo najrýchlejšie.
Tempomat
Prvý okruh mal na starosti tempomat. Zámerne sme neaktivovali alternatívu Eco. V prípade nášho auta by to totiž znamenalo, že auto bude vedieť plachtiť. My sme však chceli vedieť, akú spotrebu bude mať klasický tempomat, teda bez tejto možnosti. Cesta ubiehala plynulo, elektronika zjavne nebola tak predvídavá ako vodič. V závislosti na nastavení odstupu auto reagovalo síce spoľahlivo, no menej predvídavo. Pri predbiehaní pomalšieho vozidla akcelerovalo hneď. Úprimne. Ak by som sa na cestu vydal po dlhom dni strávenom v práci, bolo by mi to jedno. Poďme ale k výsledkom prvého okruhu. Trasu dlhú približne 196 kilometrov sme absolvovali priemernou rýchlosťou 110 km/h za 1 hodinu a 46 minút. Na palubnom počítači svietila priemerná spotreba 6,4 litra nafty na 100 kilometrov. Čo myslíte, dosiahne skúsený vodič lepší výsledok? O koľko dokáže priemernú spotrebu znížiť?
Vodič
Druhý okruh sme absolvovali bez tempomatu. Vodič vyhodnocoval hustotu premávky, plyn dávkoval s citom tak, aby jazdil ustálenou rýchlosťou, no motor zbytočne nevytáčal. Využíval dojazdy, počítal so zvlneným charakterom cesty. Na konci okruhu sme si zapísali čas, priemernú rýchlosť a samozrejme aj priemernú spotrebu. Čas strávený za volantom bol veľmi podobný (1:50 h), ani v priemernej rýchlosti nebol zásadný rozdiel (107 km/h). Iná cifra nám však vyšla v prípade priemernej spotreby. Motor si vďaka predvídavej jazde vypýtal o 0,8 litra nafty menej. Zaujímavé, čo poviete? Tento rozdiel by bol ešte výraznejší, ak by sme pod prednou kapotou mali „smädnejší“ motor.
Porazí stroj človeka?
Na základe charakteru našej trasy možno predpokladať, že ak by sme mali aktivovaný mód Eco, bol by výsledok tempomatu priaznivejší. Je preto dobre, že automobilky v moderných autách túto možnosť ponúkajú. Dúfam len, že to pri nej to neskončí. Možností, ako šetriť palivo počas diaľničných presunov je totiž oveľa viac. Spaľovací motor a je jedno či benzínový alebo dieselový, spotrebuje najviac paliva pri akcelerácii. Ako tento rast eliminovať? Riešením je hybridná sústava. Dieselový motor je totiž počas ustálenej jazdy mimoriadne úsporný (spotrebou a teda aj emisiami) a ak do hnacej sústavy pridáme elektromotor, rast spotreby spaľovacieho motora počas akcelerácie dokážeme významným spôsobom eliminovať. Cesta, ktorou sa vydal Mercedes-Benz, keď predstavil hybridnú sústavu s dieselovým motorom, teda má logiku.
Pokračovaním tejto cesty je využívanie informácií z topografickej mapy a viacúrovňového radaru. Nadnesene si dovolím povedať, že ak bude mať riadiaci počítač tempomatu tieto informácie, priblíži sa schopnostiam vodiča. Bude jazdiť predvídavejšie, dokáže lepšie hospodáriť s energiou pre elektromotor, ktorý spaľovaciemu motoru v určitých situáciách výrazne pomôže. A aby som nezabudol. Inteligentné tempomaty majú už dnes významný vplyv na zvyšovaní bezpečnosti na našich cestách. Kto si aspoň raz vyskúšal jazdu v dopravnej zápche s podporou tejto modernej techniky vie, o čom hovorím.
Text: Peter Lacena, foto: autor