S autami pracujem roky. Rovnakú dobu sa na mňa, z času na čas, obráti niekto z okruhu mojich známych aby som im poradil, či sa išiel na nejaké veľmi výhodné jazdené auto pozrieť. Väčšinou dávam odpovede, ktoré nechceli počuť. Až na malé výnimky totiž iba chceli potvrdiť svoju domnienku, že majú šťastie a veľmi výhodne kúpia. Moje reptanie ich znechucovalo. Priznám sa, dnes už preto na žiadosti reagujem s nadhľadom. Poznám totiž chorobu nás Slovákov. Na čele máme napísane: oklam ma!
Nebolo búrané?
Čas strávený v autobazáre ma naučil, že žiadne z jazdených automobilov na našom trhu nebolo búrané. Pri výkupe som si vypočul mnoho zaujímavých rozprávok. Zariadenie na meranie hrúbky laku ale veľmi často tvrdilo niečo iné. Dá sa však opravované auto odhaliť aj bez tohto pomocníka? Dá, len treba vedieť kam a ako sa na karosériu pozerať. Mierne rozdiely v odtieni laku, dopasovanie jednotlivých častí karosérie, prestriekané záslepky na dutinách, každé okno má iný rok výroby… Viete tieto rozdiely rozpoznať? Ak nie, potrebujete odborníka. Na druhej strane ale samozrejme platí, že nie každé opravované auto je zlé, či dokonca nebezpečné. Ak majiteľ auta nemá čo tajiť, opravu prizná, možno má doma ešte odloženú faktúru za opravu, či dokonca fotky poškodeného auta pred opravou.
Učilo sa plávať?
Tejto téme som sa venoval v samostatnom článku, ktorý sme uverejnili v minulom čísle Auto magazínu. Tak iba rýchle zhrnutie. Ak narazíte na auto, ktoré bolo vytopené, nekupujte ho. Pravdepodobnosť výskytu problémov totiž rastie s rozsahom výbavy a zabudovanej elektroniky. Klasickými znakom, že s autom nie je niečo v poriadku, je napríklad prehnane vyvoňaný interiér alebo vzhľadom na stav a vek vozidla veľmi výhodná cena. Verte, prosím, že výhodná kúpa neexistuje. Existuje iba výhodný predaj. Ak má nejaké auto v porovnaní s obdobnými autami na trhu zásadne inú cenu, predávajúci má na takú zľavu dôvod. A nie je to ten, že ho už nepotrebuje, chce niekomu spraviť radosť, prípadne rád pomôže mladej rodinke. Každý chce pri predaji auta zarobiť maximum. Vy by ste postupovali inak? Nie? Tak prečo si myslíte, že niekto iný áno!
Kilometre?
Hoci máme na Slovensku zákon o stáčaní kilometrov, len naivné dieťa si myslí, že sa tento „národný šport“ už nedeje. Pri téme najazdených kilometrov by som pridal moju skúsenosť. Nie sú kilometre ako kilometre. Ak auto slúžilo vo firme ako referentské (striedalo veľa vodičov), je veľký predpoklad, že jazdilo hlavne v meste. Takéto auto môže byť aj s málom najazdených kilometrov vo veľmi zlom stave. Môj názor podporím klasickým bonmotom: Ktoré SUV prejde všade? No predsa služobná Fabia.“ Naopak, ak auto jazdilo hlavne po diaľnici, nemusí byť pre vás vyšší počet najazdených kilometrov automaticky strašiakom. Venujte preto veľkú pozornosť stavu vozidla, predovšetkým riadeniu, nápravám, spojke, tlmičom a brzdám. Karosériu riešte iba okrajovo. Mnoho firemných automobilov totiž malo nalepenú fóliu, a tak auto po jej odstránení vyzerá ako nové. P.S. milujem vanilkové sedany a vany, ktoré vraj majú málo najazdených kilometrov. Túto farbu v Nemecku používajú taxíky.
Neverte nikomu
Počas mojej praxe som sa stretol s množstvom podvodov. Jeden však nad všetkými ostatnými vytŕčal ako Himalájsky štít. Moja známa si v renomovanom autobazáre kúpila jazdené auto. Na pohľad krásne, velmi sa z neho tešila. Pred časom totiž o presne (doslova) takéto auto prišla počas dopravnej nehody. Poisťovňa vrak po obhliadke a kalkulácii nákladov na opravu vyhlásila za totálnu škodu. Klientke vyplatila zostatkovú hodnotu, vrak dala do aukcie. A potom sa začali diať veci. Niekto vrak kúpil, polepil, auto papierovo zmenilo majiteľa a následne išlo na predaj. A tak sa stalo, že si moja známa kúpila svoje vlastné auto. Auto sa jej páčilo, nechápala kde je problém. Ak sme si dôkladne preštudovali kalkuláciu na opravu vozidla a k tejto sume pripočítali sumu, ktorú od poisťovne dostala, boli sme v mínuse. A samozrejme, každý, komu auto prešlo cez ruky, niečo isto zarobil. Ak by sme boli skromní a každému pridelili trojmiestnu sumu, dostali by sme sa do mínusu niekoľko tisíc Eur. Asi si poviete, že je iné opravovať auto v značkovom servise a iné v nezávislom. Beriem, respektíve zobral by som tento argument v prípade, ak by sa do nákladov zmestila aspoň hodnota potrebných dielov od nezávislého distribútora. Toto ale nebol ten prípad.
A tak sme išli reklamovať. Tvrdenie, že je auto nebúrané a po prvom majiteľovi bolo síce podané iba ústne, no autobázar ho nepoprel. Po tom, ako sme im dokázali, že ak by bolo auto po prvom majiteľovi kupovali by sme ho sami od seba, sa už pracovníci firmy začali vykrúcať. Po predložení kalkulácie na opravu po nehode atmosféra zhustla ešte viac. Trvali sme na zrušení zmluvy a okamžitom vrátení peňazí. Myslíte si, že firma chybu priznala, ospravedlnila sa a peniaze bezodkladne vrátila? Ale kdeže. Musia si to preštudovať a potom sa ozvú. Nakoniec všetko dobre dopadlo, peniaze sme dostali späť. Keď som sa potom zástupcu firmy pýtal ako je možné, že auto vykúpili keď majú taký prepracovaný systém výkupu, dostal som odpoveď, že všetko je v ľuďoch. Perlička na záver: Auto sa po pár dňoch objavilo, so zľavou, opäť v ponuke…
Nelámme palicu
Bol by som nerád, ak by ste po prečítaní článku nadobudli pocit, že sa u nás kúpiť dobré jazdené auto nedá. Dá. Len treba dobre premýšľať, kde si auto kúpime. Existujú napríklad firmy, ktoré kupujúceho doslova vyzývajú, aby si na obhliadku priviedol vlastného mechanika. Na požiadanie mu dajú k dispozícii dielňu so zdvihákom. Osobne by som pri kúpe napríklad preferoval firmy, ktoré predávajú aj nového autá a bazár im slúži na predaj automobilov vykúpených na protiúčet. V tomto prípade je totiž veľmi vysoký predpoklad, že majú k dispozícii potrebnú diagnostiku a dielce na prípadnú opravu. Ak je to navyše auto značky, ktoré predávajú, vedia si v systéme dohľadať aj jeho históriu.
Na záver by som chcel ešte raz zopakovať moju skúsenosť. Existuje výhodný predaj a kúpa za férovú cenu. Šanca, že kúpite „čisté auto“ za veľmi výhodných podmienok je asi taká pravdepodobná ako to, že zajtra odkryjú krásne zachovalú Atlantídu.
Text: Peter Lacena, foto: archív