Opel Grandland X vs Peugeot 3008

Dnes už asi nikoho neprekvapím informáciou, že Opel patrí skupine PSA Group. Koncern GM sa nemeckej automobilky so sídlom v Rüsselsheime zbavil, pretože takmer 20 rokov bol v červených číslach. Od Francúzov zaň zinkasoval 2,2 miliardy eur – 1,3 mld. eur za značku Opel a Vauxhall, 900 000 eur za európsku finančnú divíziu GM. Z celkovej sumy 2,2 mld. eur však PA Group zaplatí iba 1,8 mld. eur, zvyšok jeho strategický bankový partner BNP Paribas. Dávno pred uzavretím dohody (tú zverejnili 6. marca 2017) však obe automobilky začali spolupracovať a jedným z výsledkov tejto spolupráce sú dvojičky Peugeot 3008 a Opel Grandland X. V čom sú rovnaké a v čom sa líšia?

Silnejší Francúz

Začnime hneď zostra a pozrime sa na motorizácie. Ak ste prívržencami benzínových motorov, potom je ponuka Peugeotu lákavejšia. Ten totiž okrem 1,2-litrového trojvalcového motora s výkonom 96 kW (130 k) ponúka aj skvelý 1,6-litrový agregát THP s výkonovým potenciálom 121 kW (165 k). V našich predošlých testoch sa ukázal ako mimoriadne životaschopný a pritom má nižšiu než akceptovateľnú spotrebu. Vrelo ho odporúčam. Tentoraz sme však oproti sebe postavili obe autá s dieselovým motorom. Keď si otvoríme slovenské cenníky, opäť nájdeme rozdiely v prospech francúzskeho auta. Ten ponúka až 4 alternatívy – 1,6-litrový agregát s výkonom 73 alebo 88 kW (100, resp. 120 k) a silný dvojliter so 110 alebo 133 kW (150 alebo 180 k). V prípade Grandlandu X si musíte vystačiť s 1,6-litrovým dieselom – našťastie v silnejšom vydaní 88 kW (120 k). Ešteže ho môžete kombinovať s manuálom aj automatom.

Obe autá sú síce technicky identické, ale majú milión malých rozdielov.

Oba testované modely majú rovnaký motor – v Peugeote označovaný ako 1,6 BlueHDi, v Opli ako 1,6 CDTI – s výkonom 88 kW a obe ho majú spriahnutý so šesťstupňovou automatickou prevodovkou klasickej konštrukcie. Žiaden jedno- či dvojspojkový robot, ale poctivý automat, ktorý znesie všetko. Náročnejšie pasáže na nespevnených cestách, citlivé výjazdy na obrubníky či nekonečné posúvanie sa v zápchach, keď namiesto pálenia spojky využije preklz meniča. Pritom zabezpečuje plynulé rozjazdy z miesta a radí presne tak, ako to mám rád – síce hladko, ale rýchlo a kdesi v pozadí cítim jemné seknutie s autom. Nie je tam taký ten typický meničový efekt, keď otáčky motora lietajú kdesi v neznáme a strácajú kontakt so zvyškom hnacieho ústrojenstva. Najväčším pozitívom prevodovky je fakt, že nepodtáča motor. A to je pre dieselové motory, ktorým dlhodobé podtáčanie (obzvlášť v spojení s krátkymi trasami, keď sa nestihnú poriadne zahriať) spôsobuje nemalé problémy, mimoriadne dôležité. Tento automat radšej drží motor v okolí 1 800 otáčok, než by ho mal pustiť hlboko pod 1 500. Dokonca aj pri radení nahor počká, kým otáčky stúpnu tak, aby po preradení neklesli pod kritickú hodnotu. V oboch autách je sprevodovanie rovnaké. V rýchlosti 100 km/h točia motory na šestku zhruba 1 600 otáčok, v 130-ke zhruba 2 100.

Veľký rozdiel je v ovládaní prevodoviek. Opel sa spolieha na klasický volič s  cikcakovitou kulisou, Peugeot má impulzný volič v tvare joysticku, navyše s výbornou logikou a famóznou spätnou väzbou každého impulzu. Z hľadiska funkčnosti je to asi jedno, resp. otázka preferencií, no u mňa Peugeot vyhráva. A vyhráva aj v spôsobe manuálneho radenia. V Peugeote vám totiž manuálne radenie sprostredkujú páčky pod volantom. Ak chcete prevodovku len usmerniť, stačí ťuknúť do jednej z páčok, ak chcete radiť celkom sám, stlačte najprv tlačidlo M na voliči. V Opli radíte priamo voličom – po jeho presunutí do polohy M.

Vráťme sa k samotnému motoru. 120 koníkov v spojení s 300 Nm vás asi neposadí na zadok, ale rozhodne ani nesklame. Pri bežnom jazdení sa vám dokonca bude zdať, že máte pod sebou viac koní, než ich v skutočnosti máte. Až predbiehanie  v tesnejších podmienkach odhalí, že tých koníkov máte iba 120. Deficit koní pri predbiehaní však môžete kompenzovať otáčkami. Motor totiž môžete točiť až tesne ku 5 000 ot.min^-1, aj keď je pravda, že mu tam už dochádza para. Je tichý a kultivovaný, dokonca aj za studena. Má mäkký chod. Na oboch autách som jazdil s priemerom 5,7 l/km. Peugeot aj Opel mali systém Advanced Grip Control, ktorý mení charakteristiku trakčnej kontroly, stabilizačného systému a reakcie motora v piatich režimoch – normálna jazda, sneh, blato, piesok a ESC Off. Peugeot však okrem toho mal aj asistent zjazdu strmého svahu a tiež volič športového jazdného režimu.

Tvrdý a tvrdší

Obe autá majú pevné podvozky diktované požiadavkou toho, že aj s SUV chceme jazdiť tak ako s obyčajnými hatchbackmi, sedanmi či kombíkmi. A možno ešte o kúsok agresívnejšie, pretože za volantom SUV mnohí vodiči nadobúdajú pocit nadvlády nad ostatnými. Opel má ten podvozok ešte o kúsok pevnejší než Peugeot. Našťastie, v oboch prípadoch môžem povedať, že aj napriek tuhosti nebúchajú do karosérie a sú aj dobre odhlučnené. Práve vďaka tuhosti sú obe autá veľmi stabilné na ceste, v zákrutách sa nakláňajú len mierne, nerozhádžu ich ani rýchle zmeny smeru a dobre reagujú aj na hru s hmotnosťou auta v zákrutách. Naozaj jazdia veľmi dobre ako dobré hatchbacky. Ja osobne by som však trochu obetoval z toho sebavedomia v zákrutách v prospech komfortu. Ach, bože, prečo nemajú tie autá adaptívne tlmiče? Boli by spokojní všetci – horkokrvní aj umiernenejší jazdci a aj ja, ktorý raz jazdím tak, inokedy onak. Pochváliť musím aj riadenie. Je rýchle a citlivé, v Opli je trochu tuhšie, ale aj tam sa krúti s volantom ľahko. Veľký rozdiel je však v kontakte s riadením. Opel má klasický trojramenný volant nastaviteľný v širokom rozsahu, ktorý sa dobre drží a viem si nastaviť lepšiu polohu volantu oproti môjmu posedu. Volant testovaného modelu bol dokonca vyhrievaný. Chybičkou krásy je asi iba to, že ovládač hlasitosti audiosystému je príliš na kraji ramena a pri väčšom uhle natočenia volantu som neraz nechtiac pridal či ubral zvuk. V Peugeote sa mi to síce nestávalo, pretože tam sú tlačidlá inak rozložené, ale celková situácia je horšia. Vzhľadom na koncepciu prístrojovej dosky si volant nemôžem nastaviť tak vysoko, ako by som chcel. A situáciu zhoršuje skutočnosť, že v 3008-ke je aj najnižšia poloha sedadla trochu vyššia ako v Opli. Samotný volant má iba dve ramená, ktoré sú pomerne široké a zhoršujú úchop venca. Volant je tvarovaný, čo zhoršuje rúčkovanie v kritickej situácii. Po chvíli si však zvyknete na tvarovaný volant aj na špecifickú konšteláciu volantu oproti posedu.

Dva svety

Cez riadenie sme sa dostali do interiéru. Opel má prístrojovú dosku klasickej koncepcie, ktorá poteší vyznávačov klasických hodnôt. Prakticky všetky podstatné funkcie sa ovládajú priamo hardvérovo – otočnými ovládačmi alebo tlačidlami. Prekvapilo ma však, že rozvod ventilovaného vzduchu klimatizácie mením cez dotykový displej – po stlačení tlačidla MENU na otočnom ovládači teploty u vodiča. Pripadá mi to nelogické, pretože inak všetky podstatné funkcie klimatizácie ovládate priamo. Ak teraz preskočíme do 3008-ky, ocitneme sa v celkom inom svete – vo svete budúcnosti. Jej prístrojová doska je v porovnaní s Grandlandom X akoby z inej planéty či z inej doby. Ešte aj prístrojový štít je digitálny a môžete si ho prispôsobiť vlastným preferenciám. Tzv. i-Cocpit, ako Francúzi volajú svoj prístrojový panel, je fascinujúci. Ja už som to raz napísal, ale nič lepšie som dodnes nevymyslel a nič lepšie nevystihuje situáciu, ale pre i-Cocpit budete Peugeot 3008 milovať aj nenávidieť. Na pohľad je totiž krásny, cítite sa v ňom lepšie ako doma, ale prakticky všetky funkcie musíte ovládať cez dotykový displej. Nielen klimatizáciu (na rozdiel od Opla takmer všetky jej funkcie), zmenu intenzity podsvietenia displejov atď., ale aj štart-stop systém, sledovanie v jazdnom pruhu. Klaviatúra pod výduchmi klimatizácie slúži iba na zrýchlený prístup k jednotlivým systémom v hlavnom menu. Zaujímavé je, že Opel má „vnútornosti“ dotykového displeja francúzske – menu, štruktúru ovládania jednotlivých systémov aj navigáciu. Keď si vyberáte auto na každodenné používanie, tak by vás mali zaujímať aj odkladacie priestory a Peugeot ich má lepšie riešené. Polička pred voličom prevodovky je väčšia a ľahšie prístupná, pritom ani z nej nevypadnú veci. Pod lakťovou opierkou je obrovitánska schránka, ktorá siaha v podstate až takmer popod volič prevodovky a je chladená. Dvojlitrová PET fľaša sa tam „stratí“. V jej hornej časti je navyše praktická polička. Opel má pod lakťovou opierkou iba akýsi valec. Aj ona síce pojme fľašu, ale v podstate tam už nič iné nedáte. Obe automobilky zvolili iný prístup aj ku schránke pred spolujazdcom. Obe ho majú v podstate rovnako tvarovaný a rovnako veľký, ale Peugeot má schránku „na dvierkach“, Opel „za dvierkami“. Práve preto je schránka v Opli o trochu väčšia a je aj chladená. Rozdielne sú aj kapsy vo dverách. Oba modely tam majú tvarovanú priehlbeň na odloženie litrovej PET fľaše. V Opli je však táto priehlbeň tvarovaná tak, že fľaša smeruje dopredu a pri prudkom brzdení či v rýchlych zákrutách z nej fľaša vypadáva a poľahky sa môže zakotúľať pod pedále, kde to môže byť životu nebezpečné. V Peugeote táto priehlbeň lepšie fixuje fľašu a je otočená tak, že sa fľaša nachádza proti smeru jazdy. Odtiaľ mi ani raz nevypadla. Dva celkom iné pohľady poskytli aj predné sedadlá. Opel vstúpil do porovnávacieho testu so sedadlom vodiča AGR. Chválim, že v porovnaní s Peugeotom má širšiu chrbtovú opierku, a vzhľadom na možnosť posúvania prednej časti podušky sedáku má aj dlhší sedák. Napriek tomu sa mi v Peugeote sedelo lepšie, pretože môj chrbát si s jeho sedadlom sadol lepšie. A to som ešte nemal sedadlá s masážnou funkciou, ktoré by Opel úplne deklasovali. Pripomínam, že nejde iba o marketingové klamstvo a v skutočnosti iba bedrová opierka pulzuje, ale o plnohodnotnú masáž s piatimi režimami a troma stupňami intenzity, ktorú vykonáva osem „prstov“.

Nie je okno ako okno

Za predpokladu, že predné sedadlá nie sú posunuté viac dozadu, je vzadu miesta pre dvoch dospelých akurát. Sedadlá nie sú utopené, sú dobre tvarované a majú príjemné pevnejšie čalúnenie. Sedáky by však mohli byť trocha dlhšie. Na podlahe medzi sedadlami je minimálny tunel (iba pár centimetrov), čo zväčšuje priestor na nohy pasažierov sediacich vzadu. Chodidlá si môžete schovať pod predné sedadlá aj vtedy, keď sú v najnižšej polohe. Pre tepelný komfort nechýbajú výduchy klimatizácie z tunela medzi prednými sedadlami. Opel má dokonca aj zadné sedadlá vyhrievané.  Samozrejmosťou sú kotevné oká ISOFIX na oboch krajných sedadlách. Testovaný Opel mal vzadu 230 V konektor, no môže ho mať aj Peugeot. Najväčší rozdiel je v tom, že operadlá predných sedadiel Peugeotu majú zozadu plastový kryt, takže vás vaše ratolesti zozadu nedokopú. Ďalší veľký rozdiel je v panoramatickej streche. Opel má jednodielne pevné sklo, Peugeot dvojdielne, pričom tú prvú časť možno elektricky vyklopiť a posunúť dozadu. Samozrejmosťou v oboch autách je elektricky ovládaná roletka panoramatického okna, aby na vás v letných horúčavách nepražilo. Ak si však v Opli objednáte panoramatickú strechu, pozdĺžne strešné lyžiny už nemôžete mať. V Peugeote takúto výnimku nemajú. V batožinových priestoroch sú obe autá akoby ich jedna mater mala. Majú veľmi podobný objem a tvar, identickú variabilitu. Sedadlá sú delené v pomere 40:60 a uprostred je otvor na prestrčenie dlhších predmetov. Pri sklápaní operadiel sa sedáky posúvajú k podlahe, čím vznikne rovná plocha s dnom kufra. Samotné dno je dvojité. Keď je podlaha v hornej polohe, môžete ju zaťažiť 100 kilogramami, v spodnej na ňu môžete naložiť o 50 kg viac. Pod dvojitým dnom je ešte dojazdová rezerva a servisná výbava. V detailoch však opäť nájdeme rozdiely. Opel má jednodielne pevné plató, Peugeot zalomené, takže pri otvorení piatych dverí sa dvíha iba zadná časť. Na prednej môžu byť naďalej veci, ktoré sa neskotúľajú a nenarazia do krku zadným pasažierom. Podstatný rozdiel je však vo výške nakladacej hrany. Peugeot ju má nižšie (700 vs 770 mm) a dno kufra (keď je podlaha v hornej polohe) je v rovine s nakladacou hranou. Opel má niekoľko centimetrový prah, ktorý síce bráni vypadnutiu drobných neposlušných vecí z kufra po otvorení piatych dverí, ale keď potrebujete naložiť alebo vyložiť ťažšiu škatuľu, tak tvorí prekážku. A je tu ešte jedno eso, ktoré má v rukáve iba Peugeot – dopredu sklopné sedadlo spolujazdca, vďaka ktorému môžete v kabíne 3008-ky prevážať aj dlhé predmety.

Pre istotu…

Dnes je trendy poskytovať popri zákonom stanovenej dvojročnej záruke bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov aj predĺženú záruku. V Opli získavate bezplatne trochu zoštíhlenú záruku, ktorá platí na 5 rokov alebo 150 000 km. Pokrýva chyby na motore, prevodovke a rozvodovke. To je záruka Basic, za 829 eur však môžete mať predĺženú záruku Complete na celé vozidlo. V oboch prípadoch môžete využiť po dobu 5 rokov aj asistenčné služby Opel. Peugeot v tomto prehráva – dáva iba 4 roky alebo 80 000 km, ale plnú záruku.

Kto z koho?

V samostatnom teste by som Grandlandu X určite nenaložil takto, pretože je to skutočne dobré auto, dokonca keby som mal vyberať víťaza testu iba rozumom, tak by som nad ním silno uvažoval. Veď v konečnom dôsledku je taký istý ako 3008-ka, ale je lacnejší. Lacnejší v základnej výbave, lacnejší v testovanej výbave (Grandland X s motorom 1,6 CDTI 120 k a automatickou prevodovkou vo výbave Innovation stojí 24 990 eur, Peugeot 3008 s rovnakým pohonom vo výbave Allure o rovné dve tisícky viac) a lacnejší aj v testovanej konfigurácii po spočítaní príplatkových prvkov. Človek je však tvor, ktorým doslova lomcujú nepochopiteľné sily a keď ich zapojím do rozhodovacieho procesu, zrazu Opel v porovnaní s 3008-kou ťahá u mňa za kratší koniec. Keď som si mal vybrať, ktorý z nich si nechám dlhšie, vybral som si Peugeot. A to aj napriek tomu, že ma neuveriteľným spôsobom štve skutočnosť, že všetky mnou často používané funkcie (teplotu, intenzitu aj rozvod vzduchu klimatizácie, vypínanie a zapínanie štart/stop systému, zmenu intenzity podsvietenia prístrojov a displeja) musím ovládať cez dotykový displej. Jednoducho preto, lebo sa mi páči viac a cítim sa v ňom lepšie…

 Tabuľka:

Opel Grandland X

+ často používané funkcie sa ovládajú priamo

+ lepší úchop volantu

+ vyhrievaný volant, predné aj zadné sedadlá

+ služby Opel OnStar

+ nižšia cena

– prístrojová doska porovnaní s Peugeotom 3008 pôsobí ako zanedbané dieťa

– vyššie položená nakladacia hrana

– tvrdší podvozok

Peugeot 3008

+ výborné predné sedadlá s masážnou funkciou (testovaný model ich nemal)

+ výborný pocit za volantom

+ sklopné sedadlo spolujazdca, vyššia variabilita

– volant sa horšie drží

– ovládanie dôležitých a často používaných funkcií cez dotykový displej

Text: Peter Varga, foto: autor