Keď je človek mladý, tak to nemá ľahké. Má obrovské ciele a ambície, milión plánov, chce objavovať nepoznané. Niekomu stačí blízke okolie, iný túži po diaľavách. A pritom všetkom chce, pochopiteľne, vyzerať cool. Svoje zážitky bude predsa zdieľať na sociálnych sieťach a tam sa to vyžaduje. Ibaže musí riešiť dve zásadné otázky: Za čo a s čím? S otázkou „za čo?“ nepomôžem, ale na otázku „s čím?“ mám jeden skvelý tip – s motorkou Suzuki V-Strom 250 ABS. Vyzerá skvelo, jazdí skvelo, je ľahko ovládateľná, má nízke prevádzkové náklady a spadá do kategórie A2, takže ju môžete šoférovať už od 18 rokov.
Posed
K dispozícii je v troch farebných kombináciách, my sme ju mali v tej naj – žltej s čiernou. Dominantnými prvkami sú nos a okrúhly svetlomet. Sedadlo je vo výške 800 mm a motorka je štíhla, takže ani zďaleka nemusíte byť príbuzní LeBrona Jamesa, aby ste z nej komfortne dočiahli na zem. Riadidlá sú naširoko, telo som mal príjemne vzpriamené, ale kolená sú skrčené. To je však vzhľadom na veľkosť motorky pochopiteľné. Páči sa mi, že plne digitálny prístrojový panel je položený pomerne vysoko. Mal som ho tak v zornom poli a keď som si chcel skontrolovať nejaký údaj, nemusel som sklápať zrak. Veľmi si cením, že motorka má 12-voltový konektor v sérii – nájdete ho pod displejom. To zodpovedá cestovateľskému určeniu motocykla. Môžete si totiž cezeň napájať navigáciu či mobil. Cestovateľskému charakteru zodpovedajú tiež upevňovacie konzoly na postranné kufre. Plexištít síce veľa ochrany neposkytne, ale vyzerá dobre.
Pýta si otáčky
Malý Suzuki V-Strom ma prekvapil nesmierne životaschopným motorom s krásnou otáčkovou charakteristikou. Áno, je naladený tak, aby poskytoval slušný krútiaci moment už v nízkych a stredných otáčkach a nemuseli ste ho točiť, ale raz ho preženiete horným spektrom a stanete sa otrokom otáčok. V okolí 6 – 7-tisíc totiž motor citeľne ožije a zvyšuje svoj výkon až za 10 000 ot.min-1. Práve v hornom spektre je motor až prekvapivo živý a má tam aj pekný zvuk. Naopak, výfuk má pekný zvuk v nízkych otáčkach, keď si pokojne buble. Druhým prekvapením bolo, že dvojvalec má iba malé vibrácie. Ani po dlhšej ceste ma vôbec neotravovali. Naopak, sprevádzali a boli ako ďalší zmysel. Tretím prekvapením bolo, že si motor aj pri využívaní otáčkovej charakteristiky vystačil v priemere s 3,3 litrami benzínu na 100 km. A to, podotýkam, ešte nebol riadne zabehnutý. Ako je pri Suzuki dobrým zvykom, aj najmenší V-Strom má indikátor zaradeného prevodového stupňa. Ten sa mi aj zišiel, pretože prevodovka je odstupňovaná tak veľmi nakrátko, že som mal tendenciu radiť ďalej. V stovke točí motor už takmer 8 000 ot.min-1.
On- aj off-road
Suzuki hovorí, že malý V-Strom je vhodný na cesty aj necesty. Tomu zodpovedá svetlá výška 160 mm a tiež skutočnosť, že motor je zospodu chránený kovovým šusplechom. Ja dopĺňam, že zadná časť výfuku už nie je chránená, no v reálnom živote ho sotva udriete o zem. Predné koleso má zdvih 115 mm, zadné 125 mm. Ja som sa na ňom skutočne cítil výborne na ceste aj mimo cesty – na poľnej ceste, šotoline, lúke. Pravda, ak by ste chceli jazdiť viac mimo spevnených ciest, odporúčam investovať do off-roadovejších pneumatík. V rámci cesty je šikovný a agilný v meste, pretože je štíhly, zábavný a vytrvalý na okreskách, pretože je ľahko ovládateľný a dostanete ho veľmi rýchlo do rúk.
Dvestopäťdesiatka dopĺňa rodinu Suzuki V-Strom a v každom ohľade je nanajvýš hodna mena V-Strom. Aj v jej prípade si totiž myslím, že predstavuje vynikajúci pomer ceny k hodnote stroja, ale aj v absolútnom meradle je skvelá – nielen v pomere k svojej cene.
Text: Peter Varga, foto: autor