Dacia Duster: Kde je pes zakopaný?

Bolo to vidieť nielen na predajných číslach, ale aj na tom, že pri jeho návrhu s niektorými vecami konštruktéri zrejme nepočítali. Nepočítali napríklad s tým, že sa do jeho výbavy dostane navigácia. A tak, keď si ju zákazníci pýtali, tak pre ňu našli miesto na stredovom paneli, ale príliš nízko – mimo zorného poľa vodiča. Displej navyše nebol naklonený k vodičovi, čo ďalej zhoršovalo jeho čitateľnosť. Prvej generácii Dusteru sme takéto prehrešky všetci radi odpustili, pri druhej by sme to už neurobili. Našťastie, konštruktéri sa poučili a nový Duster pripravili na úspech. Zároveň ich musím pochváliť za to, že k vozidlu pristupovali s chladnou hlavou a nenechali sa uniesť úspechom prvej generácie a aj nový Duster „zostal na zemi“. Ostal naďalej najdostupnejším SUV na našom trhu. Veď v základe stojí iba 9 990 eur a najdrahšia verzia „v plnke“ (t. j. so všetkými príplatkovými prvkami) 19 439 €. Ako je to možné?

Stručne

Čo treba uznať: Vynikajúci pomer ceny a hodnoty.

Čo nám chýbalo: Zmena podsvietenia „budíkov“.

Čo nás prekvapilo: Digitálny palivomer klesá plynulo.

Iný, a predsa rovnaký

Tvorcom sa podaril absolútne husársky kúsok. Nový Duster je totiž iný, a predsa taký istý ako pôvodný Duster. Zároveň však môžem povedať aj opak, a síce, že je ako pôvodný Duster, a predsa iný. Viem, je to rozporuplné, ale vysvetlím to. Začnem dizajnom. Nový Duster je jednoznačne Dusterom. Hoci nemá prakticky žiaden povrchový diel či komponent, ktorý by sa zhodoval s prvou generáciou, keď sa naň pozriete, okamžite viete, že je to Duster. Bez najmenšieho zaváhania. Proporcie, vyduté blatníky, svetlomety, maska chladiča… To nemôže byť nič iné, len Duster. Pritom vyzerá oveľa modernejšie a vyzretejšie. Svetlomety dostali  LED denné svietenie, zadné skupinové svetlá zasa celkom novú štruktúru, plastová ochrana prahov sa vyšplhala až ku predným blatníkom. Zmien je skutočne veľa, ostala však štruktúra karosérie. Nebolo totiž treba auto zväčšovať ani zmenšovať. Na druhej strane, nová štruktúra karosérie by Dacii zrejme dopomohla k lepším výsledkom v testoch Euro NCAP. Podobne ako prvá generácia v roku 2011, tak aj druhá získala „iba“ tri hviezdičky.

Ak hovorím o tom, že nový Duster je taký istý ako pôvodný, tak mám na mysli aj skutočnosť, že zostal principiálne jednoduchým autom s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Hoci nabral množstvo pre Daciu novej techniky, všetky sú už overené v materskom Renaulte a všetky fungujú bezproblémovo.

Aj pre náročnejšiu klientelu

Oveľa väčšou zmenou ako exteriér prešiel interiér. Práve tu konštruktéri pochopili, že Duster musia pripraviť tak, aby oslovil aj náročnejšiu klientelu. Začnem prednými sedadlami, ktoré sú väčšie a pohodlnejšie ako doteraz, majú lepší materiál čalúnenia a čo je dôležité, už nevŕzgajú. Obe predné sedadlá sú v opcii vyhrievané a vodičovo aj výškovo nastaviteľné. Musím však objektívne priznať, že majú relatívne mäkkú konštrukciu. Keď som sa silnejšie oprel o operadlo, tak som cítil, ako sa deformuje – viac ako obvykle. Testovaný model mal aj lakťovú opierku vodiča a tiež novinku – nastaviteľnú bedrovú opierku vodičovho sedadla. Ďalším dôležitým prvkom, ktorým Dacia vychádza v ústrety náročnejšej klientele, je celkom nový volant. Je výborne tvarovaný, skvelo padne do ruky. V našom prípade bol navyše multifunkčný a potiahnutý kožou. A to nie je všetko. Aj samotné riadenie je oveľa príjemnejšie ako doteraz. Pôvodný hydraulický posilňovač totiž nahradili elektromechanickým. Pocit na volante je teraz skutočne skvelý, konštruktéri sa s účinnosťou posilňovača trafili do mojich preferencií, riadenie je ľahké a presné, pritom nechýba adekvátna dávka spätnej väzby, volant sa relatívne rýchlo vracia do stredovej polohy. V kontexte týchto dvoch prvkov je celkom nová prístrojová doska už iba šľahačkou na torte, hoci práve ona upúta na prvý pohľad najviac. Tri kruhové výduchy uprostred a jeden po oboch krajoch pôsobia veľmi dobre. Musím vyzdvihnúť, že celý horný diel prístrojovej dosky je vlastne jeden celok. To nesie so sebou dve výhody. Tou prvou je, že sa prach nemá v akých medzerách a štrbinách usadzovať, druhou zasa, že čím menej dielov má prístrojová doska, tým je menšia pravdepodobnosť toho, že sa časom celá rozhegá. To opäť dokazuje, že tvorcovia ostali stáť oboma nohami na zemi a rozmýšľali hlavou a nie niečím iným. Pod troma výduchmi je 7-palcový dotykový displej multimadiálneho, navigačného a informačného systému. Je vyššie, ako bol v predošlej generácii, a je naklonený k vodičovi. Reakcie displeja sú rýchle, väčšina virtuálnych tlačidiel dostatočne veľká. Dodávam, že spomínaný dotykový displej má Duster v sérii až v najvyššom stupni výbavy, a ešte v nižšom stupni Comfort si zaň môžete priplatiť, no v dvoch najnižších stupňoch Access a Essential už nie je k dispozícii vôbec. Prvýkrát môže mať Dacia automatickú klimatizáciu a tvorcovia si na nej dali skutočne záležať. Jej ovládanie troma otočnými ovládačmi s displejmi uprostred nich a štyrmi tlačidlami vyzerá fantasticky. Ovládače s vrúbkovanými otočnými obručami a displejom uprostred akoby Dacii dodávalo Audi. Jednoduché, intuitívne a pritom pôsobivé. Geniálne. Ja osobne konštruktérom zazlievam jednu vec: nemožno nastaviť rozvod vzduchu na všetky tri zóny – okno, telo a nohy – naraz. Mimochodom, auto začne aj po studenom štarte kúriť prekvapivo rýchlo. Oveľa skôr, než sa motor zohreje na svoju prevádzkovú teplotu. Audi mi pripomínajú aj tlačidlá nad ovládaním klimatizácie. V našom prípade tam boli tlačidlá systému Štart-Stop, režimu ECO, výstražných smeroviek, zamykania dverí, parkovacích senzorov a parkovacích kamier.

Všetky údaje

Uprostred prístrojového štítu je palubný počítač, ktorý poskytuje množstvo užitočných údajov, medzi inými  dojazd, aktuálnu či priemernú spotrebu, ale aj spotrebované množstvo paliva od nulovania. A dopĺňa aj modrú kontrolku studeného motora, pretože zobrazuje aj teplotu chladiacej kvapaliny. Hoci je palivomer digitálny, klesá plynulo, a nie po paličkách, akoby sa zdalo. Za to palec hore. Naopak, palec dole za to, že v noci nemožno stlmiť intenzitu podsvietenia budíkov a silné biele svetlo výrazne unavuje oči. Aj dotykový displej má iba tri úrovne podsvietenia – silnú, strednú a nízku, ale pri dlhej jazde v noci je aj nízka ešte stále privysoká. A neobstojí ani argument, že sa ten displej dá vypnúť, pretože keď používate navigáciu, tak ho musíte mať zapnutý. Som rád, že Dacia konečne upustila od tlačidiel vnútorného osvetlenia, ktoré mi pripomínali kostičky pre miniatúrne čivavy a nahradila ich poriadnymi. Mimochodom, osvetlený je priestor vzadu aj vpredu.

Tí vzadu

Ľudský ostal Duster aj v otázke odkladacích priestorov. Schránka pred spolujazdcom nie je vysoká, ale zato poriadne hlboká. Nad ňou je polička a pod sedadlom spolujazdca    zásuvka. Lepšie sú riešené aj odkladacie priestory pred voličom prevodovky a za ňou na stredovom tuneli. Za zmienku stoja aj výplne dverí. V pôvodnom Dusteri boli tlačidlá elektrického ovládania okien na akejsi konzole, ktorá vyzerala ako z núdze cnosť – dodatočne domontovaná a keď ste sedeli naširoko, tak vás tlačila do kolena. V novom Dusteri sú spomínané tlačidlá na lakťovej opierke. Aj pasažieri vzadu majú príjemnejšie sedadlá ako doteraz, sedáky sú dostatočne dlhé, hlavové opierky mäkké. Operadlá možno sklopiť iba spredu. Zozadu len vtedy, keď máte dlhé ruky a dočiahnete k odisťovacím páčkam. Nesklopia sa úplne do roviny, ale ostanú ležať na sedákoch pod určitým uhlom a v kufri vznikne pomerne vysoký schodík. Po otvorení veka batožinového priestoru ostane prah, ktorý na jednej strane bráni vypadnutiu vecí z kufra, na strane druhej ho pri nakladaní ťažších a väčších predmetov musíte prekonať. Bezpečnostné pásy môžete ukotviť v bočných výplniach. Samotné operadlá sú delené v pomere 40:60. Praktickým prvkom je 12-voltový konektor nad kufrom vpravo.

Za 5,2 l/100 km

Aktuálne sa Duster predáva so štyrmi motormi (presnejšie povedané troma, ale jeden z nich je k dispozícii v dvoch výkonových verziách), ktoré pokrývajú výkonové pole 66 – 92 kW (90 – 125 k). V prvom teste sme sa zamerali na silnejší diesel v spojení s prevodovkou EDC. Ide o dobre známy 1,5-litrový štvorvalec s 80 kW (109 k), resp. 260 Nm. Na ľahké auto tieto parametre plne postačujú a keď poriadne zaberie turbo, tak sa vie motor celkom slušne rozvášniť. Dokonca ho v tom nebrzdí ani automatická prevodovka. Nejde totiž o klasický automat s hydrodynamickým meničom a planétovými prevodmi, ale o dve normálne mechanické prevodovky so suchými trecími spojkami spojené do jednej, pričom spojky aj samotnú prevodovku ovláda elektronika. Preto má táto robotizovaná prevodovka veľmi malé straty (z toho vyplýva nízka spotreba paliva a tiež to, že neuberá motoru výkon), je jednoduchá na servis a v porovnaní s klasickým automatom je aj výrazne lacnejšia. Ako stvorená pre Daciu Duster. Samotný motor má rád, keď môže pracovať nad okolím 1 500 ot.min^-1. Tam sa upokojí a správa sa veľmi ticho. Našťastie, prevodovka EDC je s ním veľmi dobre zohratá, a tak ho nepodtáča. Len vo výnimočných prípadoch. Podotýkam, že motor vnímate ako tichý aj napriek tomu, že Duster nie je tak bohato opancierovaný zvukovo izolačnými materiálmi ako mnohí konkurenti. Netvrdím, že je najtichší, ale rozhodne tichší, než by ste od auta s takouto cenovkou očakávali. A nielenže je tichý, ale jeho chod je prekvapivo mäkký. Len pri silnejšej akcelerácii a vo vyšších otáčkach sa prejavuje typickou tvrdosťou chodu dieselových motorov. Najväčšou devízou motora 1,5 dCi však nebude ani sila a ani kultúra chodu, ale spotreba paliva. Ja som bez toho, aby som sa akokoľvek obmedzoval, jazdil v priemere za 5,2 l/100 km. A to, prosím pekne, v zimných podmienkach.

Reaguje promptne

Prevodovka má šesť stupňov, jednotka a dvojka sú relatívne krátke, aby si Duster poradil aj s terénom. Náš testovaný model však pohon 4×4 nemal. V spojení s EDC sa totiž nedodáva, čo je veľká škoda. Pohon 4×4 v Dacii vyhradili pre motory 1,2 TCe 125 k a 1,5 dCi 110 k, v oboch prípadoch so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Pre úplnosť dodávam, že prvý z menovaných motorov je benzínový, druhý dieselový. Ak sa vrátim ku prevodovke EDC, musím povedať, že radí veľmi pekne. Pri pokojnej jazde hladko, pri dynamickej razantnejšie. Samozrejmosťou je možnosť manuálneho usmernenia prevodovky, resp. radenia. Veľmi príjemne ma prekvapilo, že rýchlo reaguje aj na manuálne povely, Dacia však páčky pod volantom neponúka, radiť musíte výhradne voličom prevodovky – po jeho presunutí doľava. Je to otázka zvyku, ale ja mám rád, keď sa podraďuje smerom dopredu a na vyššie stupne preraďuje smerom dozadu. A Duster má kulisu manuálneho radenia presne takto orientovanú. Škoda, že samotná kulisa (teraz, žiaľ, nemyslím len na časť manuálneho radenia, ale celkovo) je definovaná akosi indiferentne.

So svetlou výškou 210 mm, predným nájazdovým uhlom 30 stupňov a zadným 34 Duster s prehľadom zvláda bežné poľné cesty na chatu či za športovou aktivitou aj bez pohonu 4×4. V hlbšom blate či snehu by už chýbal. A pri takej svetlej výške sa nemusíte obávať ani toho, že pri „orajbete“ nárazník o obrubník, takže Duster je aj prírode aj mestu „odolný“. Tmavé plastové prahy dverí chránia spodnú časť auta v teréne a čiastočne aj lak dverí od blata, kaluží či kamienkov odletujúcich od kolies. Na druhej strane som si o ne pri každom vystupovaní špinil nohavice. Sú totiž trochu vystúpené do boku, čo v spojení s relatívne vysokou svetlou výškou a s tým, že predné sedadlo je trochu posunuté smerom do stredu auta, spôsobovalo, že som o prah jednou nohou zakaždým viac či menej zavadil.

Konštruktéri už od počiatku vývoja Dusteru počítali s tým, že bude brázdiť východoeurópske cesty, a tejto premisy ostali verní aj pri druhej generácii. Isteže, väčšie nerovnosti s ostrými hranami udrú do karosérie, no bežné nerovnosti pohltí vo svojich silentblokoch veľmi pekne. Setup podvozka pritom nie je príliš mäkký. Skôr naopak a v zákrutách pekne drží stopu.

Technológie pre život

Pripravenosť na úspech a zameranie na náročnejšiu klientelu potvrdzuje Duster aj množstvom nových technológií, ktoré doteraz nemohol mať nielen on, ale ani žiaden iný model z ponuky Dacie. Spomenul som už napríklad automatickú klimatizáciu a naznačil aj kamerový systém. Ten pozostáva zo štyroch kamier – jednej vzadu, jednej vpredu a po jednej v zrkadlách. Systém nevie skombinovať všetky štyri kamery a vytvoriť jeden ucelený pohľad na auto z vtáčej perspektívny, ale na dotykovom displeji si môžete zvoliť, obraz ktorej kamery chcete sledovať. Podotýkam, že všetky poskytujú slušnú kvalitu obrazu. K ďalším novinkám patrí sledovanie áut v zóne tzv. mŕtveho uhla. Osobne som veľmi oceňoval bezkľúčový systém s handsfree kartou. Stačilo mať kartu pri sebe a keď som sa priblížil k autu, automaticky sa odomklo (ani som nemusel siahnuť na kľučku) a pri opúšťaní auta zasa stačilo zabuchnúť dvere a odísť. Len čo som sa vzdialil na pár desiatok centimetrov, auto sa zamklo. V tom, že sa auto zamklo, vás utvrdí počuteľné cvaknutie zámkov, krátke zatrúbenie aj bliknutie smeroviek. Bezkľúčový systém, samozrejme, funguje aj na štartovanie motora. Mimochodom, uhol otvorenia dverí (predných aj zadných) je takmer 90 stupňov, čo oceníte pri nakladaní detskej sedačky a pod., ale kľučky dverí sú úplná katastrofa. Problémom vlastne nie sú ani tak samotné kľučky, ale to, že sa vyklápajú vo veľmi veľkom uhle – v podstate až do vodorovnej polohy. Neraz sa mi stalo, že sa mi z nich pri otváraní zošmykli prsty a dokonca sa mi takto podarilo zlomiť si aj necht.

Zaplať pánboh!

Ak to zhrniem, tak musím skonštatovať, že teraz už skutočne nikto nemôže povedať na Duster, že je „lacák“. Pôsobí hodnotne a on takým aj skutočne je. Spýtajte sa majiteľov, väčšinou naň nedajú dopustiť. Ako je teda možné, že je o toľko lacnejší? Kde ušetrili francúzski a rumunskí inžinieri? Kde je zakopaný pes? A je vôbec niekde nejaký pes zakopaný? Nuž pravdou je, že sa nájdu miesta, kde cítiť šetrenie. Napríklad na budíkoch, ktoré sú rovnaké pre benzínové aj dieselové motory. Otáčkomer preto ani nemá červené pole. Na tom, že sa nedá stlmiť intenzita podsvietenia budíkov. Šetrilo sa aj na kotevných okách ISOFIX, ktoré nie sú pekne integrované do sedadla, ale iba surovo „primontované“. Taktiež na aretačnom mechanizme operadiel zadných sedadiel. Sú to v podstate obyčajné západky. Evidentne sa šetrilo aj na kľučkách dverí, na ručnej brzde, ktorá je mechanická a nie elektronická, na mechanizme nastavovania sklonu svetlometov (ide o jednoduchý mechanický systém), na obkladoch veka batožinového priestoru, na hrúbke koberca na dne kufra, na akustickej izolácii strechy (v umyvárke alebo pri jazde za dažďa výrazne preniká zvuk kvapiek dopadajúcich na strechu). Možno sa šetrilo aj na plastoch, nie sú mäkčené, ale to zrejme nikomu nebude vadiť, pretože naoko pôsobia kvalitne. Jedným dychom však musím dodať, že niektoré z tých ušetrení mi vôbec nevadia. Práve vďaka nim je totiž Duster taký jednoduchý a prepáčte za výraz, ale aj blbuvzdorný. A za to, ako sa hovorí: „Zaplať pánboh!“

Mimochodom, Dacia poskytuje na Duster zo zákona dvojročnú záruku bez obmedzenia najazdených kilometrov. Nad rámec toho vám dám štandardne trojročnú záruku s obmedzením na 100 000 km, ale túto si môžete v opcii rozšíriť až na 5 rokov alebo 100 000 km a v prípade záujmu si môžete priplatiť aj za servis. V tom prípade dostanete na dohodnutý čas 4 alebo 5 rokov predpísané servisné úkony na vozidle akoby bezplatne.

Dacia Duter a konkurencia

Dacia Duster

Mitsubishi ASX

Suzuki Vitara

Text: Peter Varga, foto: autor