Britský pilot, päťnásobný víťaz vytrvalostných pretekov 24 hodín Le Mans a dvojnásobný majster sveta v cestných pretekoch Derek Bell zostavil hitparádu piatich najvýznamnejších pretekárskych modelov v histórii nemeckej automobilky Porsche. Dámy a páni, pripravte sa na štart!
5. Porsche 911 GT1
Polstoročný prehľad začneme piatym miestom, na ktorom figuruje Porsche 911 GT1. Tento model mal svetovú premiéru v roku 1995. Napriek svojmu názvu však malo vozidlo skutočne len málo spoločného s automobilmi rady 911.
Tento extrémne aerodynamický automobil mal vodou chladený agregát s objemom 3,2 litra a dvomi turbodúchadlami. Dosahoval najvyšší výkon 450 kW a maximálnu rýchlosť 330 km/h.
Nemecká automobilka vyrobila z pretekárskych vozidiel určených pre súťaže v triede GT1 24 hodín Le Mans len 25 homologizovaných exemplárov, pričom jeden z nich v roku 1998 slávne preteky vo Francúzsku vyhral.
Mimochodom, Porsche vyvinulo plnohodnotný cestný model nazvaný „911 GT1 Strassenversion“. Z motora však museli ubrať výkon, aby spĺňal emisné normy aj na európskom kontinente.
Upravený agregát mal výkon 406 kW pri 7000 otáčkach za minútu. Hmotnosť vozidla sa ustálila na 1250 kg, zrýchlenie z pokoja na stovku dosahoval za 3,4 sekundy a maximálna rýchlosť bola 310 km/h.
4. Porsche 904 Carrera GTS
Keď automobilka Porsche odišla na konci roka 1962 z „efjednotky“, jej záujem sa opäť sústredil na preteky športových vozidiel. Pre súťažnú sezónu 1964 pripravil nemecký výrobca dvojmiestne kupé 904, ktoré nahradilo pretekársky spyder 718. Ten sa vyrábal od roku 1957 a bol známy aj ako RSK (RennSport Kurz).
Oficiálne sa nový automobil volal Porsche Carrera GTS, pretože s pomenovaním svojich vozidiel trojmiestnou číslicou s nulou uprostred mala nemecká značka problémy. Toto značenie mala totiž chránené firma Peugeot a rovnako Porsche 901 muselo byť premenované na Porsche 911. Priaznivci značky však ďalej používajú značenie 904 alebo 904 GTS.
V prípade modelu Porsche 904 Carrera GTS sa vyrobilo 120 kusov a v roku 1964 sa jeho predajná cena pohybovala okolo 28.500 západonemeckých mariek. Záujem o tieto vozidlá bol obrovský a vyrobené automobily zďaleka nestačili vykrývať dopyt.
Motor je v Porsche 904 Carrera GTS umiestnený pred zadnou nápravou a poháňa zadné kolesá, pričom ako predloha slúžil spyder 718. Vzduchom chladený plochý zážihový štvorvalec mal objem valcov 1966 cm3 a spoločne s dvoma karburátormi Weber 46 IDA poskytoval maximálny výkon 155 koní (114 kW).
Pretekárske vozidlá mali výkon zvýšený až na 185 koní. Motor mal mazanie so suchou skriňou a dvojité zapaľovanie s dvoma sviečkami na valec. Silu motoru prenášala na zadné kolesá päťstupňová manuálna prevodovka a samozvorný diferenciál ZF.
Pri pohotovostnej hmotnosti celého vozu 650 kg stačil výkon motoru na dosiahnutie maximálnej rýchlosti prevyšujúcej 250 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6 s. Pred vojnou používali nemecké súťažne automobily prevažne nenalakované hliníkové karosérie a preto bola aj väčšina vozidiel Porsche 904 nalakovaná striebornou farbou.
3. Porsche 917 KH
Historický míľnik v pretekárskom sektore sa pre nemeckú automobilku viaže k dátumu 14. júna 1970. Práve vtedy kupé Porsche 917 KH zaknihovalo svoje prvé z dvoch celkových prvenstiev na vytrvalostných pretekoch 24 hodín Le Mans. Tím Porsche má na konte dokopy osemnásť celkových triumfov z krajiny galského kohúta.
Britsko-nemecká dvojica Richard Attwood – Hans Herrmann v službách tímu Porsche 917 Kit Salzburg so štartovným číslom 23 prešla ako prvá cieľom po dlhých 4608 km. Víťazné duo absolvovalo 343 kôl s priemernou rýchlosťou 191,992 km/h.
V tradičnom francúzskom dejisku vytrvalostných pretekov v Le Mans vládli vtedy náročné podmienky komplikované dažďom, hmlou a silnou konkurenciou vozidiel Ferrari, Lola a Ford. Po návrate do Stuttgartu šampióni triumfálne prešli po bežných uliciach zo Zuffenhausenu až na radnicu v strede mesta.
Dvojdverové dvojmiestne kupé malo motor uprostred uložený pred zadnou nápravou a pohon zadných kolies. Vzduchom chladený zážihový plochý dvanásťvalec (boxer, B12) s objemom 4,5 litra dosahoval výkon 427 kW (580 k) pri 8400 ot/min a krútiacom momente 460 Nm pri 6800 ot/min.
K dispozícii bola mechanická päťstupňová prevodovka, pričom Porsche 917 KH dosahovalo maximálnu rýchlosť 340 km/h a zrýchlenie z nuly na stovku za 2,7 s. Vpredu sú dvojité priečne závesy a vinuté pružiny, vzadu dvojité priečne závesy a vinuté pružiny, predné aj zadné brzdy sú kotúčové ventilované.
Trubkový rám vozidla bol z hliníku, karoséria zo sklených vlákien. Vďaka tomu sa hmotnosť približovala k 800 kg. Porsche pri tejto verzii súčasne vyvinulo dve varianty karosérie, podľa toho na akej trati vozidlo štartovalo. Verzia s krátkou zadnou časťou (KH) bola určená pre technické okruhy, s dlhou zadnou partiou (LH) potom pre rýchle trate.
Nezabudnuteľné preteky z roku 1970 sa stali súčasťou histórie aj vďaka kultovému hercovi Steve McQueenovi, ktorý bol hlavným hrdinom filmu Le Mans, jedného z najlepších dokumentov o automobilových pretekoch. Gigantický súboj vozidiel s päťlitrovými dvanásťvalcami sa však konal len vo filme, v skutočnosti mali automobily Porsche 917 nad Ferrari 512S prevahu.
2. Porsche 962 C
Dvojnásobný šampión vytrvalostných pretekov 24 hodín Daytona Bell priznal, že Porsche 962 C je jeho srdcovou záležitosťou. Napokon vlastniť tento automobil, jeden z najslávnejších prototypov skupiny C, je snom mnohých zberateľov po celom svete.
Porsche 962 C vystriedalo v roku 1984 predchádzajúci úspešný model 956. Prototypy skupiny C jazdili po celej planéte, boli modifikované aj pre americký šampionát IMSA a športové vavríny sa len tak sypali. Súčasne tiež vzniklo množstvo úprav, mnohé vozidlá havarovali a nepostavili ich znovu u Porsche, ale inde.
Automobil Porsche 926 C mal pod kapotou plochý vzduchom chladený šesťvalec s jedným turbom, objemom motora 3,0 litra, vstrekovaním Bosch Motronic a maximálnym výkonom 619 kW (842 k). V ročníkoch 1989 a 1990 v rámci zámorského seriálu IMSA si „náš hrdina“ zaknihoval jedenásť najlepších tréningových časov a päť pódiových umiestnení vrátane dvoch zlatých.
Najväčší triumf dosiahlo trio Derek Bell – John Andretti – Bob Wollek vo „dvadsaťštyrihodinovke“ v Daytone 1989, keď zdolalo najlepší Jaguar len o necelú minútu a pol! Zároveň to bolo jubilejné 50. víťazstvo vo vytrvalostných pretekoch pre model 962 a posledný pre Bella.
Po skončení poslednej sezóny prešla vydražená 962-ka do rúk súkromného zberateľa. Angličan Bell, megahviezda vytrvalostných pretekov, sa s týmto autentickým exemplárom zviezol rovnako na Festivale rýchlosti v Goodwoode pred pätnástimi rokmi.
1. Porsche 550 Spyder
Kráľovskú korunu môže dostať len jeden model. V našom prípade je to Porsche 550 Spyder, ktorého čaru podľahol aj legendárny James Dean. Kultový herec rebelských postáv miloval rýchlu jazdu, no tá sa mu stala osudnou. Tragicky zahynul vo veku 24 rokov po havárii vo svojom milovanom Porsche.
Poďme, ale po poriadku. Porsche 550 Spyder bolo pretekárske auto vyrábané v rokoch 1953 až 1956. Vychádzalo z verzie 356, ktorá sa stala absolútne ikonickým vozidlom. Model 550 kreoval samotný Ferry Porsche, syn zakladateľa Ferdinanda. Prototyp bez strechy vymyslel človek, ktorý v nich neskôr súťažil – Walter Glockler.
Glocker začal pre Porsche pracovať v roku 1951 a najali ho ako dizajnéra súťažných automobilov. Päťstopäťdesiatka sa po prvý raz ukázala svetu o dva roky neskôr na parížskom autosalóne a zožala veľký úspech. V nasledujúcej sezóne s ňou nemecký pilot F1 Hans Herrmann absolvoval preteky na tisíc míľ – Mille Miglia.
Tak ako v prípade dizajnu aj motorizácia bola prevzatá z legendárnej 356-ky. V prípade prvého prototypu, s ktorým Porsche štartovalo v Le Mans, sa jednalo vtedy o vzduchom chladený štvorvalec OHV s objemom 1,5 litra, ktorý na tu dobu dokázal produkovať až 110 koní.
Zaujímavosťou je, že inžinieri z Porsche sa v prípade svojho agregátu obávali o spoľahlivosť a preto ho pre súťažné účely priškrtili na výkon 78 koní. Treba však dodať, že spoľahlivosť bola tou najdôležitejšou zložkou športového výkonu vo vytrvalostných pretekoch.
S týmto prvým prototypom nakoniec Porsche suverénne vyhralo v svojej triede „pätnásťstoviek“ a dokonca skončilo na 15. mieste v celkovom hodnotení. Hlavnú zásluhu na tom mali spoľahlivosť a váha, ktorá bola skutočne veľmi nízka – 612 kg vrátane všetkých prevádzkových kvapalín.
Spomínaná tragická nehoda, pri ktorej zahynul James Dean, sa stala 30. augusta 1955. Dean za volantom svojho Porsche 550 Spyder, ktoré prezýval „Malý bastard“, išiel rýchlo, údajne okolo 140 km/h. Počítal s tým, že ho šofér Fordu Tudor, ktorý sa na križovatke chystal zabáčať cez Deanovu dráhu, uvidí a dá mu prednosť. Žiaľ, nevidel ho…
Herec, ktorý sa stal ikonou napriek tomu, že v podstate nakrútil len tri celovečerné filmy, skonal pri svojej obľúbenej činnosti. Jeho Porsche po zrážke vyletelo do vzduchu. Telo spolujazdca – mechanika Rolfa Wüthericha vyletelo z auta. Utrpel síce zranenia, ale napokon prežil.
Dean v aute zostal, vážne zranený. Svedkovia a posádka privolanej sanitky ho dostali von a ešte živého ho nakladali do sanitného vozu. Cestou do 45 km vzdialenej nemocnice v Paso Robles však napriek snahe zainteresovaných zomrel. Dean bol vôbec prvým hercom, ktorý dostal nomináciu na Oscara v kategórii „Najlepší herec” in memoriam.
-jj-