Stručne:
Čo treba uznať: Rola GT Stingeru pristane.
Čo nám chýbalo: Športový a čisto manuálny režim prevodovky, vypínateľné ESC.
Čo nás prekvapilo: Vyššia spotreba.
Cena : základ/test: 40 900/51 500 €
Záruka: 7 rokov/ 150 000 km
V triede manažérskych limuzín, prípadne GT-čiek, nastal pohodlný pokoj. Audi, BMW aj Mercedes-Benz si našli svoje miesto, svoj dizajn a svojich zákazníkov. Všetci vieme, čo od týchto značiek môžeme čakať, ich dizajn je vždy elegantnou, ale zato opatrnou evolúciou už zavedeného a aj keď sú tieto autá čím ďalej, tým lepšie a viac nabité technológiami, akosi dlhodobo platí, že „na západe nič nového“. Zrazu sa však pokojné vody nemeckej dominancie snaží narušiť kórejské GT z dielne automobilky Kia, a to nie práve nenápadným spôsobom.
Pozrite sa na mňa!
Kia Stinger je totiž hotový magnet na pohľady, a to sa ani nemusíte pozerať na vrcholnú verziu GT. Jej dlhá a nízka kapota vyzerá fenomenálne a jej prísny „kukuč“ v spätnom zrkadielku naháňa strach. Stinger vyzerá ako 500-koňové auto. Ani pri jednom nemeckom aute sa mi neušlo toľko pozornosti a prihovorení cudzincov ako s týmto modrým nováčikom. Jeho zadná časť s prepojenými LED svetlami názory ľudí síce polarizuje, ale každý názor je lepší ako nič. Kia Stinger je chodiaca reklama sama na seba.
Príjemné miesto
Pre náhodných okoloidúcich bolo rovnakým šokom, keď som im otvoril dvere a poodhalil interiér Stingeru. Ten si síce prepožičiava zopár nápadov od konkurencie, ale ako celok to vyzerá výborne a najmä kvalitne. Spoza perfektne tvarovaného volantu pôsobí široko a majestátne a vďaka malému a nízkemu čelnému sklu zas športovo útulne. Tak by to malo v pravom gran turisme byť. Predné sedadlá majú výborný tvar a dá sa v nich posadiť naozaj nízko, pričom volant má obrovský rozsah nastavenia. Vďaka tomu je možné „vyšperkovať“ si za ním dokonalú pozíciu. Pred vodičom sú dobre čitateľné analógové budíky, medzi ktorými je veľký farebný displej. Veľmi sa mi páči, že Stinger sa vnútri nepodobá na nič iné z ponuky automobilky. Koncepcia interiéru s troma okrúhlymi výduchmi ventilácie je úplne jedinečná – nehovoriac o krásne vymyslených ovládačoch výhrevu/odvetrávania sedadiel, ktoré tvoria jeden rad s ďalšími tlačidlami hneď pred lakťovou opierkou. Ešte aj automatická prevodovka má sekvenčný volič. V rýchlosti spomeňme, že aj zadné sedadlá sú pohodlné, dobre tvarované a celkovo je vzadu príjemný posed aj štedrá priestorová ponuka. Vôbec by som sa nebál dlhého výletu vo štvorici.
Podľa nálady
Pod kapotou testovaného Stingeru nebol taký motor, aký sa k nemu najviac hodí, aj keď bude možno najpredávanejší. Namiesto nejakého zvučného benziniaku tu bol známy 2,2-litrový diesel s výkonom 147 kW (200 koní) a krútiacim momentom 440 Nm. Je dostatočne výkonný, avšak trochu ma sklamal svojou spotrebou. Dostať sa pod hranicu 8 l/100 km bolo v zmiešanom režime dosť ťažké a aj keď sa mimo mesta dá jazdiť aj za menej ako 7 l/100 km, stačí párkrát pridať a spotreba dosť stúpa. Na konci testu som mal teda priemer okolo 8,2 l/100 km. Kým som sa neprestal krotiť, bola spotreba na úrovni 7,6 l/100 km. Na rozdiel od zvyšku auta tento motor nie je ani veľmi charizmatický, aj keď mu výkonovo nie je čo vytknúť. Nepomáha mu ani možnosť podporiť jeho zvuk cez reproduktory v niekoľkých stupňoch. Vďaka dobrej 8-stupňovej automatickej prevodovke vlastnej konštrukcie však dokáže s autom veľmi efektívne cvičiť. K činnosti prevodovky nemám žiadne výhrady. Jediné, čo mi chýbalo, bola možnosť uzamknúť ju v manuálnom režime. Krátkodobo ju totiž môžete ovládať pádielkami pod volantom (reakcie na ich stlačenie by mohli byť rýchlejšie a ostrejšie), ale po chvíli Stinger opäť preberie velenie. Taktiež mi chýbal športový režim prevodovky. Ten sa dal dosiahnuť iba uvedením celého auta do športového režimu, na čo slúži otočný ovládač za voličom prevodovky. Ten je však sekvenčný, takže ním musíte pootočiť niekoľkokrát, než sa dostanete do správneho režimu. Je to zbytočne zdĺhavé. Našťastie prišla Kia s veľmi zaujímavým riešením, ktoré síce môj problém úplne nerieši, ale stojí za zmienku: medzi jazdnými režimami Eco, Comfort, Sport a Sport+ je aj režim Smart, ktorý v závislosti od vášho jazdného štýlu prepína medzi spomínanými režimami. Stačí, že v zákrute dosiahnete vyššie preťaženie alebo agresívnejšie stúpite na plyn a auto sa dočasne prepne do športového režimu. Výborný nápad, navyše to veľmi dobre funguje.
Nezaprie sa
Nakoniec sa dostávame k podvozku. A tu cítiť, že Stinger má gény športového auta. Je totiž tuhší, než som čakal, avšak dobre tlmí nerovnosti a udržuje pohyby kolies pod kontrolou. Avšak presakuje z neho športový charakter. Vo volante je síce trochu cítiť náznak charizmatickej GT „ťarbavosti“, ale Stinger sa do zákrut paradoxne vrhá celkom s nadšením, pričom sa nenakláňa a pekne drží stopu. Nemá rád ostré zaobchádzanie, ale svižné tempo rešpektujúce jeho reakcie odmení naozaj peknou jazdou. Je veľmi dobre vyvážený a nebyť nevypínateľného ESC, bola by s ním zábava. Dokonca aj jeho pohon všetkých štyroch kolies výrazne uprednostňuje zadok, takže Stinger odtrhnete aj na plyne, čo je super. Lenže potom surovo zasiahne ESC (aj keď vám na prístrojovke svieti „ESC off“) a všetkej zábave je razom koniec. To už nie je super. Dokonca je to škoda, lebo na snehu musí byť Stinger bombastický. Tak či onak, Stinger má slúžiť na dlhé, pohodlné presuny a zároveň zabaviť na kľukatejších cestách bez toho, aby šoféra či posádku cestou vystrašil na smrť. A keď si uvedomíme, že Stinger si budú kupovať smrteľníci a nie ľudia s priezviskom Alonso či Hamilton, treba konštatovať, že to, na čo je Kia Stinger v prvom rade určená, zvláda s prehľadom. Navyše ponúka naozaj rozsiahlu výbavu vrátane 360° kamier, adaptívneho tempomatu a všakovakých strážnych anjelov. Veľmi dobre, Kia. Veľmi dobre.
Tabuľka: Motor: vznetový preplňovaný R6/16V, zdvihový objem valcov 2 199 cm3, max. výkon 147 kW (200 k) pri 3 800 ot.min-1, max. krútiaci moment 440 Nm pri 1 750 – 2 750 ot.min-1. Emisie CO2 169 g/km.
Jazdné výkony, spotreba: 0 – 100 km/h za 7,6 s, vmax= 230 km/h, spotreba výrobca/test 6,4/8,0 l/100 km.
Text: Juraj Hrivnák, foto: autor