HYUNDAI – H-1 MAL BYŤ „IBA“ ÚCTIVÝM SLUŽOBNÍKOM, VYKĽUL SA VŠAK Z NEHO DOBRÝ PRIATEĽ.
Text: Peter Varga, foto: autor
Človek si kamaráta nevyberá z módnych časopisov, ale podľa skutočných kvalít toho druhého a podľa toho, ako si s ním sadne. Aby som povedal pravdu, tie
priateľstvá sa vlastne vytvárajú postupom času akosi prirodzene a podobne sa vyvíjal aj môj vzťah s Hyundaiom H-1. Spočiatku som ho bral ako úctivého služobníka, ktorý nás odvezie na dovolenku do rakúskych Álp. Ráno sme naložili batožinu, nasadli sme a vyrazili na dlhú cestu. Už prvé kilometre ma prekvapili a keď si tak spätne spomínam, už vtedy sa mi H1-ka pomaly začala dostávať pod kožu. Má totiž veľmi príjemne naladený podvozok a veľmi tuhú karosériu. Auto doslova pláva cez výtlky, v kabíne vôbec nič nebúcha ani nevŕzga. Zdôrazňujem, že eliminovať pazvuky do takejto miery sa nedarí dokonca ani oveľa zvučnejšie znejúcim značkám – Volkswagenu ani Mercedesu -Benz. Riadenie je však veľmi dlhé, ale z hľadiska naladenia vôbec nie nepríjemné. Len sa natočíte ako blázon. Na druhej strane, auto je obratné, otočíte sa s ním na malom priestore – polomer otáčania je iba 5,61 metra.
Komfort namiesto variability
Predné sedadlá sú široké, dobre tvarované a majú príjemné poťahy, akurát im chýbala lakťová opierka. Nič to však nemení na skutočnosti, že posed za volantom je veľmi príjemný. Uprostred prístrojovej dosky je 8-palcový dotykový displej informačného a multimediálneho systému. Jeho súčasťou je navigácia aj on -line služby (informácie o premávke, predpoveď počasia…). V sparnom teple sme využili chladenú schránku pred spolujazdcom. V druhom rade je dvojsedadlo a jedno samostatné sedadlo, ktoré spolu vytvárajú lavicu. Takáto kombinácia je pre dospelých oveľa príjemnejšia na posed ako tri samostatné sedadlá. Takéto sedadlá sú totiž väčšie a sedí sa v nich pohodlnejšie. V tomto prípade sú navyše vo veľmi dobrej výške, takže ani kolená nemáte skrčené. Na druhej strane, medzi jednotlivými miestami nie sú lakťové opierky a lavica neponúka takú veľkú variabilitu, akú by vedela ponúknuť trojica samostatných sedadiel. Ja osobne sa však tejto variability dobrovoľne a rád vzdám v prospech pohodlia spolucestujúcich. A to je vlastne ďalší z argumentov, prečo som sa s Hyundaiom H-1 skamarátil. Bol
totiž veľmi príjemný nielen ku mne ako vodičovi, ale aj voči mojim priateľom – pasažierom. Samotná lavica je v dvoch častiach (40:60) posuvná vo veľkom rozsahu, čo vytvára príjemné nastupovanie na tretí rad sedadiel. Prvé centimetre posuvu však nemajú aretáciu, slúžia iba na spríjemnenie nastupovania dozadu. Inak sú potom aretačné body nahusto. V treťom rade je trojmiestna lavica, ktorú nemožno posúvať, ale umožňuje meniť sklon operadiel rozdelených v pomere 40:60. Aj na nich je veľmi príjemný posed. Pri všetkých sedadlách musím vyzdvihnúť veľké a mäkučké hlavové opierky. Pre posádku vzadu je dôležité, že majú niekoľko odkladacích priestorov a tiež vlastnú klimatizáciu. Testované auto nemalo vzadu otváracie okienka. Pre rýchlejšiu výmenu vzduchu v kabíne možno vyklopiť bočné okná (v posuvných dverách aj v karosérii) na oboch stranách. Dodajme, že užitočné zaťaženie testovaného vozidla je až 737 kg, plus vodič. Paráda!
Prevodovka
Pod kapotou sme mali 2,5-litrový turbodiesel s výkonom 125 kW (170 k) a 441 Nm, ktorý spolupracoval s päťstupňovým automatom klasickej koncepcie. Ten hojne využíval menič. Často totiž namiesto preradenia na nižší stupeň pustil menič do preklzu. Tých päť stupňov nám plne postačovalo – v meste, na okresných
cestách, na diaľnici aj na alpských cestách, dokonca aj na legendárnej a extrémne náročnej Grossglockner Hochalpenstrasse. Práve tam som využil výkonový potenciál motora, a to aj napriek tomu, že naň vrhala tieň prevodovka. Spomínaná práca s meničom totiž trochu držala uzdu koníkom pod kapotou nakrátko.
V extrémnom klesaní som zasa využil silný brzdný moment motora, čím som si ušetril brzdy. Chybičkou krásy je vyšší aerodynamický hluk, ktorý sa prejavuje na diaľnici.
A prečo som vlastne článok nazval podľa hitu Luisa Fonsiho? Počas celej dovolenky sme s touto skladbou vstávali aj šli spať. Dostala sa nám pod kožu rovnako ako Hyundai H-1. To auto si okrem mňa obľúbili aj ostatní „účastníci zájazdu“.
Hyundai H-1 Tour 8s 2,5 CRDi 170 k
Cena a záruka:
základ/test 27 990/29 990 €
3 roky bez obmedzenia km
Motor: preplňovaný vznetový R4/16V, zdvihový objem valcov 2 497 cm3, max. výkon 125 kW (170 k) pri 3 600 ot.min-1, max. krútiaci moment 441 Nm pri 2 000 – 2 250 ot.min-1. Emisie CO2 225 g/km.
Jazdné výkony, spotreba:
0 – 100 km/h za 14,4, vmax=180 km/h, spotreba výrobca/test 8,4/10,3 l/100 km