Máte pravdu, ak tvrdíte, že takéto a podobné otázky si kladieme po celý rok. Podľa môjho názoru by však najmä v čase dovoleniek mali znieť oveľa nástojčivejšie. Veď verejné priestory, akými sú aj čerpacie stanice, sú najmä pre motoristov často miestami prvého dotyku so Slovenskom.
Len včera v noci som sa vrátil z Vysokých Tatier. Našťastie ani na diaľnici, ani na cestách prvej triedy nebolo veľa áut. No o to viac bolo mušiek, ktoré sa podchvíľou nalepili v hrubej vrstve na čelné sklo a pred očami mi vytvárali nepriehľadnú bariéru. A tak som sa musel niekoľkokrát zastaviť na čerpačke a očistiť čelné sklo od mušiek. Samozrejme, nebol som sám. Naopak, plochy okolo stojanov na výdaj paliva boli preplnené. Chvíle čakania som si krátil prezeraním nielen návštevníkov, ale aj priestorov čerpacích staníc. Pri pohľade na bohatú ponuku obchodov si uvedomujem, že je zrejme pravdou, že v súčasnosti predaj palív veľmi nevynáša. Oveľa lukratívnejší biznis je z predajní a reštaurácií. Ak však chceme zarábať na tom, že predávame široký a kvalitný sortiment, od novín a časopisov až po doplnky pre automobily, musíme dbať aj na kultúru predaja, hygienu, elementárnu čistotu. A tu sme pri koreni problému.
Kým na absolútnej väčšine čerpačiek v Rakúsku, a to bez ohľadu na to, v ktorej spolkovej krajine sa nachádzate, sú toalety čisté, pravidelne udržiavané a často vyvoňané, ktovie prečo sa u nás na Slovensku z týchto miestností šíri takmer vždy zápach. Žiaľ, buďme spravodliví, nie iba na čerpacích staniciach, ale veľmi často aj v reštauráciách, na vlakových či autobusových staniciach, o vlakoch či verejných záchodoch ani nehovoriac. Priznajme si, že toto nám určite dobré meno nerobí. A pritom stačí tak málo. Na jednej strane by sme sa na verejných toaletách mali správať rovnako ako doma. Mali by sme myslieť na to, že po nás pisoár či kabínku navštívi ďalších možno sto ľudí denne a mali by aj po nás nájsť použiteľné zariadenie. Doma predsa nenecháte po sebe neporiadok ako prasa. A na druhej strane, skutočne nestačí, aby na toaletách visel zoznam kedy a kto WC upratoval. Toto sme od kultúrnejších národov už odkukali. Len sme sa nenaučili urobiť to, čo podpisujeme, teda nielen podpísať, ale aj upratať. A ak sa dá, aj navoňať. Bodka. Nič viac. Myslíte si, že to nedokážeme? Alebo už nám Slovákom takáto práca nevonia?
Veľakrát sa hovorí, že napríklad v cestovnom ruchu budú o návštevnosti rozhodovať služby. Často mám dojem, hraničiaci s istotou, že my Slováci nevieme slúžiť. A v tomto prípade naozaj nemyslím robiť sluhu. Mám na mysli byť voči hosťovi či návštevníkovi maximálne ústretový, zdvorilý a za každých okolností slušný. Ak by som si mohol vybrať ešte jednu vlastnosť, potom by každý čašník, predavač, recepčný, turistický či vlakový sprievodca mohol pridať trošku vtipu a možno aj štipku šarmu. Základom však zostáva svedomitá práca. Vtipný, šarmantný a slušný predavač či čašník, ktorý si vás päť minút v prázdnom lokáli ani nevšimne, je nanič. Taký nemá v službách čo robiť. A už vôbec nie na čerpacej stanici, kde je najmä cez dovolenky toľko roboty, že pracovníci za pultom často nevedia, kde im hlava stojí…
Som presvedčený, že inej cesty ako pracovitosť a poctivosť niet. Len tak totiž môžeme zvýšiť kultúru na čerpacích staniciach podobne, ako nám to ukazujú susedia v Rakúsku.
Ivan Mičko vydavateľ
P. S. Viem, že to nie je jednoduché, napriek tomu sme sa v redakcii rozhodli, že dáme našim čitateľom šancu vybrať v ankete NAJ ČERPAČKU ROKU 2017. Podrobnosti nájdete v tomto časopise na strane 29 a na našej webovej stránke www.automagazin.sk.