„Parkovanie zadarmo by nemalo existovať“. Aj takáto myšlienka odznela na 9. kolokviu Slovenskej parkovacej asociácie v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Povedal to Laurenc A. Bannerman, prezident Európskej parkovacej asociácie. Dôvod? Ak bude státie na vyznačenom mieste spoplatnené, využijem ho len na skutočne potrebný čas a po ňom ho prenechám ďalším motoristom. Podľa neho parkovanie nevyrieši len technológia, ale hlavne precízne plánovanie. Dôležité je, aby sa k regulácii statickej dopravy nepristupovalo samostatne, ale s dôrazom na ďalšie funkcie plôch v meste a na hromadnú dopravu.
Cieľom pracovného stretnutia bolo pomenovať problémy s parkovaním, ktoré dnes existujú v slovenských mestách a dať ich riešenia do jednotného dokumentu. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý realizovali v mestách nad 18 tisíc obyvateľov je v mestách približne tisíc regulovaných parkovacích miest. Hodinová cena za parkovanie sa pohybuje od 0,20 do 1,20 eura. Vysoké cenové rozpätie je v poplatkoch za rezidenčné karty. Pohybujú sa od 5 do 400 eur. Počet parkovacích miest a výnos z nich sa v mestách diametrálne odlišuje. Približne polovica miest si reguláciu zabezpečuje samostatne v rámci mestských firiem. Asi najlacnejšie regulované parkovanie má mesto Pezinok. Ako mi povedal Juraj Pátek z Pezinskej mestskej spoločnosti základná taxa je 0,50 eur, ktorá vás oprávňuje parkovať 90 minút. Dve rezidentské karty dávajú zadarmo, za tretiu sa platí 200 €. Mesto, ktoré má 25 tisíc obyvateľov má z parkovania ročný príjem okolo 150 tisíc eur. Od roku 2010, kedy regulované parkovanie zaviedli, pribudlo do mestskej pokladnice 884 tisíc eur. Veľká časť z nich išla do rekonštrukcie Polikliniky. V žiadnom meste podľa výsledkov prieskumu však nie je parkovanie riešené spolu s mestskou hromadnou dopravou. Problémom zostávajú naďalej lokálne politické záujmy. Aj v mestách, kde systém parkovania vypracovali odborníci, to nakoniec dopadne podľa toho, aká je tam politická klíma. Veľmi dôležité je pochopiť, že parkovanie nie je politická otázka, ale otázka udržateľnosti mobility v mestách.
Účastníci kolokvia sa zhodli, že chýba celoslovenská stratégia parkovania, chýba dokument o jednotnej parkovacej politike. Mali by v ňom byť definované a doplnené ustanovenia cestného zákona v časti, kde sú vymenované komunikácie s možnosťou zavedenia regulácie parkovania. Tiež definovanie pojmu rezident, objektívna zodpovednosť a ďalšie náležitosti. „Celoslovenský dokument má pomôcť k zmene myslenia, aby cieľom snaženia bol naozaj človek a parkovanie sa stalo politickým cieľom, nie prostriedkom na dosiahnutie volebných výsledkov“ – povedal mi na záver kolokvia predseda Slovenskej parkovacej asociácie Miroslav Lepeta.
Text a foto: Juraj Paška