Hyundai IONIQ hybrid dokazuje, že hybridné auto nemusí byť škaredé. Práve naopak.
Tvorcom IONIQu sa podarilo vytvoriť neopozerané auto s jemne futuristickým dizajnom, ktoré je však dostatočne konzervatívne na to, aby nebudilo zbytočne veľa pozornosti. To je sympatické.
Make-up
Myslím si, že Hyundai IONIQ je veľmi atraktívne vyzerajúce auto. Potvrdili mi to všetci, ktorí s ním prišli do styku. Vyzerá trochu inak než ostatné autá, ale zároveň je pekný v klasickom slova zmysle. Najmä s bielou farbou karosérie vyniknú jeho jemné dizajnové nuansy, ktoré naznačujú, že IONIQ nie je celkom obyčajný – či už ide o kontrastné lakovanie masky chladiča, ktoré prechádza do „tieňov“ v okolí svetlometov a LED diód denného svietenia (čiernu plochu nájdeme aj na zadnom nárazníku a na dverách), alebo jemné modré „linky“ vpredu a vzadu, naznačujúce ekologické zameranie modelu. Do farebnej hry sa perfektne zapájajú aj presklené plochy auta a delené zadné okno. Dávajú vyniknúť aerodynamickej siluete IONIQu, pričom splývavá zadná časť umocňuje jeho športový charakter. Celkovo pôsobí IONIQ originálne, čo je v dnešnej dobe jednoznačné plus.
Náznaky budúcnosti
Interiér sa nesie v podobnom duchu. Nie sú tu žiadne nevkusné futuristické excesy, ale pár jemných náznakov vám pripomenie, že sedíte v modernom a ekologickom aute. Napríklad kaplnka s obrazovkou navigácie zahŕňa aj výduchy klimatizácie a je lemovaná jemným modrým pásikom. Modrý akcent nájdeme aj na sedadlách, na volante, na leme štartovacieho tlačidla či v okolí ostatných výduchov klimatizácie. To by bolo kývnutie k ekologickej stránke. Tú modernú reprezentuje mimoriadne pekný malý volant so „skosenou“ spodnou časťou a výrazným 3D spodným ramenom, ktorý akoby niekto ukradol priamo z autosalónového konceptu. Pred ním sa zas ukrýva jednoduchý, ale pekne spracovaný digitálny prístrojový štít. Ten mení svoju farbu a grafiku v závislosti od režimu prevodovky. V bežnom ekologickom režime zobrazuje veľký centrálny budík rýchlosťou v km/h, pričom v jeho strede svieti aktuálny dojazd. V športovom režime prevodovky „S“ sa tento rýchlomer zmení na športový otáčkomer, v strede ktorého je zaujímavá grafická reprezentácia aktuálnej rýchlosti. Čo sa týka priestrannosti, prední pasažieri sa určite sťažovať nebudú. Tí vzadu na tom budú horšie, najmä ak sú vyšší. Miesta nad hlavou nie je na rozdávanie. Na druhej strane, v takýchto autách sa vzadu väčšinou dlháni nevozia. Posed v aute je príjemný, sedadlá sú skôr široké a akurát pohodlné než športové. Batožinový priestor našťastie „hybridnosť“ neovplyvnila a je dostatočne veľký a vďaka karosérii typu liftback aj výborne prístupný. Akumulátory sa nachádzajú pod zadnými sedadlami, takže vás nemusia trápiť. Zaujímavosťou sú atypické odkladacie priestory medzi prednými sedadlami – je tu aj priehradka na uloženie napríklad tabletu. Poteší dostatok USB portov.
Hybridný mozog
Pohonná jednotka IONIQu je prakticky totožná s tým, čo nájdeme v Kii Niro. Aj tak si zaslúži pozornosť. Krásna kombinácia atmosférického 1,6-litrového štvorvalca a elektromotora tkvie v tom, že spolupracujú s dvojspojkovou prevodovkou a pocitovo je to pozitívne obrovský rozdiel voči napríklad Toyote, ktorá pri hybridoch používa nemastnú-neslanú prevodovku CVT. Hyundai IONIQ totiž pocitovo jazdí ako úplne obyčajné auto, ktoré má prekvapivo veľa sily v nízkych otáčkach a občas vôbec nie je počuť jeho motor. Frekvenciu vypínania a zapínania motora ovplyvňuje šikovná riadiaca jednotka, ktorá analyzuje prostredie, v ktorom sa IONIQ pohybuje a snaží sa predvídať, kedy bude potrebovať koľko energie. Najlepšie to funguje, keď máte v navigácii navolenú nejakú trasu. Riadiaca jednotka dokáže vypočítať, kedy je na základe stúpaní/klesaní či priemernej rýchlosti efektívne ísť v čisto elektrickom režime, kedy dobíjať akumulátory a kedy používať benzínový motor. Aj vďaka tomu sa dá reálne dosiahnuť spotreba pod 4,0 l/100 km. Odhlučnenie auta je adekvátne – často nepočuť, či spaľovací motor beží, alebo nie. Ak sa aj vo vyšších rýchlostiach prihlási k slovu, nie je jeho zvuk otravný ani hlučný. IONIQ však dokáže ísť na čisto elektrický pohon až do rýchlosti 120 km/h, pričom je impozantné, v akých rýchlostiach dokáže v EV režime ešte citeľne zrýchľovať. IONIQ pritom nie je ustráchaný a nezapína spaľovací motor, len čo sa prísnejšie pozriete na plynový pedál. Páči sa mi aj manažment energie: v normálnom režime nemáte šancu ovplyvniť, či sa akumulátory budú dobíjať, alebo nie. Elektronika o tom však rozhoduje tak dobre, že vždy máte k dispozícii extra „šťavu“ aj na dlhé predbiehacie manévre. Pod štvrtinu kapacity úroveň nabitia neklesne.
Na steroidoch
Osobne ma veľmi bavila jazda v športovom režime prevodovky. Nie len, že sa mi páčila príslušná grafika prístrojov, ale z IONIQu je vtedy reálne rýchle auto. Maximálny krútiaci moment 265 Nm je zrazu k dispozícii hneď a od nízkych otáčok. Kým v bežnom režime je auto príjemne lenivé, v režime „S“ sa doslova derie za plynom. Je to veľmi príjemný pocit. Motor sa takmer úplne prestane vypínať a radšej dobíja akumulátory. Zaujímavé je, že ani pri permanentnej, dynamickej jazde v tomto režime som neprekročil spotrebu 6,8 l/100 km. To je totiž stále dobrá hodnota. Jediné, čo mi pri športovej jazde chýbalo, boli pádielka pod volantom na ovládanie prevodovky. Sekvenčné radenie voličom je totiž riešené „opačne“ (plus dopredu, mínus dozadu). To je však drobnosť. Mimochodom, veľmi oceňujem, že IONIQ vám svoju hybridnosť nepchá zbytočne pred oči. Nie sú tu režimy EV ani Charge, ani Eco, s ktorými by ste sa museli neustále hrať, aby ste z neho vyťažili maximum. Len klasická kulisa automatu so športovým režimom. A funguje to. Čo sa týka jazdy, v zákrutách je IONIQ vďaka nízkemu ťažisku veľmi presvedčivý. Nenakláňa sa a pekne mení smer. Na hybrid má totiž veľmi príjemnú hmotnosť – len 1 377 kg v základnej výbave. Čo ma celkom nepresvedčilo, je komfort pruženia. Po Kii Niro, z ktorej som bol v tejto oblasti nadšený, som od IONIQu očakával veľa. Žiaľ, napriek menším kolesám sa mi zdal tvrdší a zároveň nepokojnejší – akoby si jeho tlmiče navzájom nevedeli nájsť spoločné tempo. Zistil som, že sa aj pri jazde po kvalitnej ceste auto neustále trochu natriasa. Nie je to nič vážne, ale prekvapilo ma to. Výsledný pocit z IONIQu však zostáva pozitívny. Je to kompaktný, veľmi pekný hybrid, ktorý je príjemný, dostatočne rýchly, reálne úsporný a dokáže ponúknuť naozaj nadštandardnú výbavu, ktorú často nenájdete ani v drahších autách. Testovaný kus mal totiž vyhrievané aj odvetrávané predné sedadlá, vyhrievaný volant, vyhrievané zadné sedadlá, audiosystém Infinity, cúvaciu kameru, asistenčné systémy od výmyslu sveta… Čo viac si priať?
Čo treba uznať: Dizajn (vo vnútri aj zvonku) je silnou stránkou IONIQu.
Čo nám chýbalo: Trochu poddajnejší podvozok.
Čo nás prekvapilo: Sila motorov v športovom režime.
Hyundai IONIQ hybrid 1,6 HEV Style
Cena a záruka:
Základ/test 24 490/29 980 €
5 rokov bez obmedzenia km
Motor: zážihový R4/16V, zdvihový objem valcov 1 580 cm3, max. výkon 77 kW (105 k) pri 5 700 ot.min-1, max. krútiaci moment 147 Nm pri 4 000 ot.min-1, synchrónny elektromotor, max. výkon 32 kW (43 k), max. krútiaci moment 170 Nm. Max. kombinovaný výkon v paralelnom režime 104 kW (141 k), max. krútiaci moment 265 Nm. Emisie CO2 79 g/km.
Jazdné výkony, spotreba:
0 – 100 km/h za 10,8 s,
vmax= 185 km/h, spotreba výrobca/test 3,9/4,2 l/100 km.
Text: Juraj Hrivnák, foto: autor