Volvo sa tradične intenzívne venovalo automobilovému športu. V súčasnosti sa k tejto tradícii chce vrátiť. V týchto dňoch si pripomína výročie kraľovania modelu 240 Turbo na pretekárskych tratiach v Európe.
Rok 1985 bol veľmi úspešný pre model Volvo 240 Turbo. S prezývkou „lietajúca tehla“ vyhral automobil európsky šampionát cestných vozidiel (ETC) a nemecký ekvivalent Deutsche Touringwagen Meisterschaft (DTM).
V roku 1981 začali schádzať z výrobných pásov prvé Volvá 240 s preplňovanými motormi. Vovlo tak dokázalo vyrobiť bezpečné a odolné automobily, ktoré boli rýchle. Automobilke sa tak otvorila cesta k novým zákazníkom.
Motor B21ET so zdvihovým objemom 2,1 litra vďaka preplňovaniu dosahoval 112 kW (155 k). Volvo 240 tak dokázalo zrýchliť z 0 na 100 km/h za 9 sekúnd a maximálna rýchlosť bola 195 km/h. Volvo 240 Turbo Estate bolo chvíľu najrýchlejším kombi na svete.
V pretekárskej skupine A boli v roku 1982 zavedené nové pravidlá. Automobily museli prevziať priamo z výrobnej linky a každoročne museli vyrobiť minimálne 5 000 kusov. S tým však model 240 Turbo nemal problém. Predpisy spĺňal do bodky a tak mohol začať štartovať v skupine A.
V roku 1983 už potrebovali vyrobiť minimálne 500 obdobných modelov, ktoré by predali na trhu. Vzniklo tak Volvo 240 Turbo Evolution, ktoré malo väčšie turbodúchadlo, upravenú riadiacu jednotku motora a vstrekovanie vody do sacieho potrubia. Tento vynález si nechalo Volvo patentovať.
Prvé oficiálne preteky však Volvo 240 Turbo absolvovalo v skupine A až v roku 1984. O rok neskôr už súťažili 2 teamy, ktoré však nekonkurovali len protivníkom (Rover alebo BMW), ale aj proti sebe.
Prvý bol švajčiarsky team Volvo Dealer Team s vodičmi Thomas Lindstrom a Sigi Müller Jr., Gianfranco Brancatelli a Pierre Dieudonne. Druhý team Magnum Racing mal 3 vodičov: Ulf Granberg, Anders Olofsson a Ingvar Carlsson.
Diváci na začiatku sezóny „lietajúcim tehlám“ veľmi neverili, obzvlášť v konkurencii vozidiel s väčšími motormi, ako napríklad Rover V8 3500 alebo BMW 635 CSi. Pretekárska verzia Volva 240 Turbo mala hliníkovú hlavu valcov, kované piesty, ojnice a kľukový hriadeľ.
Vstrekovací systém bol Bosch K-Jetronic a turbodúchadlo Garrett produkovalo pretlak až 1,5 baru. Maximálny výkon 2,1-litrového motora bol 223 kW (300 k) a automobil dosiahol maximálnu rýchlosť 260 km/h.
Všetky odnímateľné časti vozidla boli vyrobené z tenšieho plechu voči bežným verziám. Brzdy mali vetrané kotúče a štvorpiestikové strmene. Rýchloplniaci systém umožnil naplniť 120 l nádrž za 20 sekúnd.
Posledné preteky 13. októbra 1985 určili víťaza. Volvo 240 Turbo vyhralo 6 zo 14 pretekov v sérii ETC a nemecký pohár DTM vyhrali len s jedným víťazstvom a piatimi pódiovými umiestneniami. Volvo v tom istom roku tiež vyhralo majstrovstvá cestných automobilov vo Fínsku, Portugalsku a Novom Zélande.
MM, Volvo