Štvrtá generácia populárneho SUV je tu. Dizajnovo pokračuje v šľapajach predchádzajúcej, no prináša aj niečo nové.
Text: Peter Mihálik, foto: archív
V okolí nemeckého Mníchova sme si na vlastnej koži vyskúšali, čo v praxi znamená výraz „prestížne jazdné vlastnosti“.
OKAMŽITÉ POCITY
Začnem tým, čo som si všimol už po prvých odjazdených metroch – ľahkosť. Aj keď je nové CR-V opticky mohutné auto, spoza volantu tento fakt nevnímam. Na pohon sú vyhradené dva už klasické a známe motory – benzínový dvojliter s variabilným časovaním ventilov i-VTEC (114 kW/155 k) a nadmieru kultivovaná naftová dva-dvojka (110 kW/150 k). Podľa môjho osobného predpokladu bude práve naftový motor u nás populárnejší. Tak som sa hneď naň vrhol. Najprv prišiel na rad variant kombinovaný (žiaľ, len) s päťstupňovou, trocha archaickou automatickou prevodovkou. Síce sa snažila, ale päť stupňov a jemný „vysávačový“ efekt sa zaprieť nedal. Šesťstupňový manuál sa v tomto prípade javí ako príjemnejšia voľba, hoci jazda s automatom dáva vyšší pocit luxusu a komfortu. Riadenie a podvozok sú tu na ozaj špičkovej úrovni. Ako som spomenul v úvode – ľahkosť znamená akési plynutie krajinou. Žiadne trmácanie alebo boj s hmotnosťou (podľa stupňa výbavy cca 1 800 kg). Toto Honda naozaj vie – sprostredkovať veľa jazdných pocitov. Variant s naftovým motorom sa dodáva výhradne s pohonom kolies oboch náprav (cez elektronicky ovládanú spojku), variant s benzínovým motorom môže byť aj len s pohonom kolies prednej nápravy.
PÁR NÁPADOV
Za úplne „naj“ považujem systém sklápania zadných sedadiel. Pri sedáku zboku je rukoväť. Po potiahnutí sa spustí malé „divadlo“ – sedák vystrelí smerom k predným sedadlám, následne sa sklopia hlavové opierky a hneď aj celé operadlo. Paráda s premyslenou kinematikou. No, pokojne sa môže stať, že tento úkon budúci majiteľ ani potrebovať nebude. Základný objem batožinového priestoru je až 589 litrov, a to do stropu je ešte stále dosť centimetrov (dvere batožinového priestoru sú tvarovo veľmi vydarené, takže extrémne nezmenšujú priestor pre náklad). Pre cestujúcich vzadu je, našťastie, ešte stále k dispozícii polohovateľné operadlo, ale aj podlaha bez stredového tunela. Tí vpredu si tiež budú užívať. Sedenie na všetkých sedadlách má však jedno špecifikum – tým, že podlaha je bez stredového tunela, je osadená vyššie, než by mnohí predpokladali. Takže nohy nebudú „visieť“ zo sedadiel, ale budú „pokrčené“ pod istým uhlom (takmer ako v bežnom osobnom aute).
SVET VEĽKÝCH
Veľkí chcú mať nielen dostatok priestoru, ale aj rôzne elektronické vychytávky. Honda sa tu zamerala najmä na rôzne elektronické pomocné a ochranné systémy. Je tu napríklad systém kontrolujúci jazdu v danom jazdnom pruhu či aktívny tempomat. Ale aj systém pomáhajúci pri prudkom zjazde. Čo ma však trošku dostalo (žiaľ, negatívne), je navigačný systém so zložitým ovládaním bez možnosti 3D zobrazenia a len s priemernou grafikou.
Štvrtá generácia Hondy CR-V je opticky nápaditá a ani jej funkčnosť nie je na zahodenie. Niektoré veci by si však zaslúžili dotiahnutie, konkurencia totiž nespí.